Smernica rady č. 75/117/EHS o aproximácii zákonov členských štátov o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (1975)
Smernica rady č. 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (1976)
Smernica rady č. 79/7/EHS o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (1978)
Smernica rady č. 86/378/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia (1986)
Smernica rady č. 86/613/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a ochrane samostatne činných žien počas tehotenstva a materstva (1986)
Smernica rady č. 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (1992)
Smernica rady č. 96/34/EHS o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (1996)
Smernica rady č. 97/80/EHS o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (1997)
Tieto smernice boli potvrdené a rozšírené v nasledujúcich dvoch dokumentoch:
Deklarácia Európskeho parlamentu o základných právach a slobodách (1989)
Charta základných sociálnych práv (1989)

K významným dokumentom o rodovej rovnosti patria tiež:
Rozhodnutie komisie 82/43/EHS o založení Poradného výboru pre rovnaké príležitosti pre ženy a mužov (1981)
Odporúčanie komisie č. 92/131/EHS o ochrane dôstojnosti žien a mužov pri práci (1991)
Program – rámcová stratégia spoločenstva o rodovej rovnosti (2001-2005)
Iniciatíva spoločenstva Equal - rovnosť
Ženy 2000

K problematike rodovej rovnosti zaujala stanovisko aj Organizácia o bezpečnosti a spolupráci v Európe (OBSE). Dokument Záverečný akt KBSE (1975) v bode VII. hovorí: „Účastnícke štáty budú rešpektovať ľudské práva a základné slobody, vrátane slobody zmýšľania, svedomia, náboženstva a presvedčenia pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.“ Podobne Záverečný dokument tretej následnej schôdzky účastníckych štátov KBSE (Viedeň 1989) v čl. 15 konštatuje: „Účastnícke štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, vrátane zákonodarných opatrení, aby podporili rovnako efektívnu účasť mužov a žien na politickom, hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote.“
Podporné stanovisko k rodovej rovnosti je vyjadrené aj v Dokumente moskovskej schôdzky Konferencie o ľudskej dimenzii KBSE (Moskva 1991).
JF