Sociálne roly, ktoré mužom a ženám predpisujú sociálne a kultúrne normy (pozri rodové normy), existujúce v danej spoločnosti a v danej historickej situácii. Tvoria tú časť všeobecnejších sociálnych rolí, ktorá je spätá s rodovými rozdielmi a ideálmi ženskosti a mužskosti, prijatými a predpokladanými v danej spoločnosti. Rodové roly nie sú univerzálne, ale závisia od konkrétnej sociálno-historickej situácie, rozličných vekových a sociálnych skupín, v ktorých sa uplatňujú. V spoločnostiach, ktoré sa usilujú o rodovú rovnosť, prestáva byť obsah rodových rolí prísne spoločensky vymedzený. Rola je komplex sociálneho správania, ktoré sa v určitej sociálnej pozícii (napr. rodič, žena, muž, učiteľka, dieťa) očakáva a ktoré je tejto pozícii, a tým i role pripisované ako štandardné, ako sociálna norma. Ide o určitý štandard správania, ktorý od jednotlivca s určitým statusom/pozíciou ostatní príslušníci a príslušníčky spoločenstva či skupiny očakávajú. Pojem rola či sociálna rola patrí k najfrekventovanejším pojmom sociálnej psychológie, sociológie a antropológie. Používa sa vo viacerých významových rovinách. Ako prvý ho použil R. Linton v roku 1936, ktorý sociálnu rolu chápal ako „dynamický aspekt statusu“. Niektorí autori stotožňujú sociálnu rolu so „sociálnym statusom“ alebo „sociálnou pozíciou“, chápu ich ako synonymá (S. F. Nadel), iní ich, podobne ako R. Linton, rozlišujú (T. Parsons, R. K. Merton a ď.). Sociálna rola ako očakávané správanie vždy súvisí s hodnotovým systémom príslušného sociálneho celku (spoločenstva, skupiny) a jeho forma a obsah platia v príslušnom referenčnom hodnotovom systéme. Rola je teda predpísaná sociálne (ideálna rola), ale jej konkrétnu podobu (aktuálny výkon roly, hranie roly) vytvára nositeľ sociálnej pozície, ktorý spätne pôsobí na konsenzus predstáv o očakávanom správaní v danej pozícii. Jednotlivec sa ideálnym rolám (očakávanému správaniu) učí v socializačnom procese, no aktuálny výkon roly (hranie roly, reálna rola) sa s ideálom nemusí zhodovať. Aktuálny výkon roly jednotlivcom môže byť vzhľadom k ideálnej role rôzny: nutné správanie (nositeľ roly sa správa, ako musí), žiaduce správanie (nositeľ roly sa správa, ako má), prípustné správanie (nositeľ roly sa správa, ako môže) a neprípustné správanie (nositeľ roly sa správa, ako sa nesmie). Výkon sociálnej roly je teda flexibilný, podlieha však sociálnej kontrole, a niekedy aj sociálnym sankciám. Ideálna rola (očakávané správanie) i reálna rola (skutočné správanie) sa skladajú z tzv. vonkajších znakov roly (napr. oblečenie, účes, strih šiat atď.) a vnútorných znakov roly (samotné správanie, ako aj myslenie a cítenie a pod.). Každý človek hrá množstvo rolí, prinajmenšom toľko, ku koľkým sociálnym útvarom patrí, koľko má sociálnych pozícií. Pojem rodovej roly zdieľa problémy teórie rolí všeobecne: rodová rola je preskriptívna, roly sa považujú za relatívne stabilné a nemeniace sa, ďalej sa predpokladá, že jednotlivci a jednotlivkyne ich prijímajú dobrovoľne a „hrajú“ ich slobodne, a napokon, že rodovým rolám možno vzdorovať individuálnou zmenou. JF, ĽK Zdroje: Geist, B.: Sociologický slovník. Victoria Publishing, Praha 1992, s. 348 – 351. Glossarij gendernych terminov. UNIFEM, Kazachstan. Prentice, S. L.: Gender roles. In: Code, L. (ed.): Encyclopedia of feminist theories. Routledge, Londýn – New York 2000, s. 223. Woodland, D. J. A.: Role, Role-taking, Role conflict, Social role. In: Mitchell, G. D. (ed.): A dictionary of sociology. Londýn 1968, New York 1979. Naposledy upravené: pondelok 3. apríla 2006 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (0) |