Sociálne a kultúrne podmienené vzťahy medzi ženami a mužmi v spoločnosti v oblasti deľby práv a povinností, zdrojov a výhod, moci a privilégií; mocenské vzťahy, ktoré fungujú v rodinnom, produktívnom i spoločenskom živote. V patriarchálnych spoločnostiach je ich obsahom zjavné alebo skryté utláčanie a vykorisťovanie žien. Rodové vzťahy sa menia tak pôsobením sociálno-kultúrnych a ekonomických faktorov, ako aj uvedomelou činnosťou sociálnych skupín. Vzťahy medzi rodmi (mužským a ženským) sa môžu javiť ako silne polarizované, hierarchizované a nerovnocenné, alebo ako partnerské, vzájomne recipročné, komplementárne, vyjadrujúce uznanie „iného” ako plnohodnotne iného. Hodnotenie založené na myšlienke nadradenosti a podradenosti niektorého z rodov buduje logiku dominancie (nadvlády a panstva) nad tým, čo je „iné”, pretože toto „iné” je považované za nedokonalé a nedostatočné. Funkciou takéhoto typu myšlienkovej konštrukcie, ktorá je sociálne podmienená a má hlboké historické korene, je reprodukovať, zdôvodňovať a ospravedlňovať mocenské vzťahy nadvlády a podriadenosti. Feministické filozofky skúmajú predpoklady, ktoré založili dichotomický a hierarchický vzťah medzi mužským a ženským a s tým súvisiace rozdelenia rozum/emócie, politické/osobné, rozum/cit, objekt/subjekt, spravodlivosť/starostlivosť atď. Ich cieľom je spochybniť vzájomne sa vylučujúce a hierarchické vzťahy. Feminizmus je jedinou teoretickou iniciatívou, ktorá spochybňuje hierarchický a dominantný model vzťahov medzi rodmi. ZK Zdroje: Aspekt 1/1998, Myslenie žien. Naposledy upravené: pondelok 3. apríla 2006 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (0) |