V dejinách západnej racionality sa telo stavia do opozície voči rozumu, ktorý má obmedzenia a nestálosť tela transcendovať. V dvojiciach pojmov, ktoré zvyknú charakterizovať ženskosť a mužskosť, je telo priraďované na stranu ženskosti, a práve preto mu feministická teória venuje veľkú pozornosť. Odvolávanie sa na pohlavnú odlišnosť ľudských tiel bolo a je argumentom v prospech nemennosti rolí mužov a žien (pozri mužskosť a ženskosť; definujú, „čo“ muži a ženy „sú“.')" href="http://glosar.aspekt.sk/default.aspx?ami=1&smi=1&vid=112">esencializmus). Menštruácia, schopnosť rodiť a dojčiť, či antická predstava o maternici putujúcej po tele umocňovali presvedčenie o nestálosti a prestupnosti hraníc ženského tela, z ktorého sa potom odvodzovala viera v iracionalitu žien. Francúzska filozofka Simone de Beauvoir svojím tvrdením, že sa ženami nerodíme, ale stávame, síce spochybnila biologický determinizmus, ale telo naďalej chápala ako prekážku rovnosti mužov a žien, ktorá mala byť transcendovaná. Mnohé feministky naopak zdôrazňujú pohlavnú odlišnosť tiel a reprodukčné a sexuálne schopnosti ženského tela vyzdvihujú. Detabuizovanie vlastného ženského tela a prekonanie fóbií z neho boli významnou súčasťou druhej vlny feminizmu, keď sa aktivistky snažili kriticky skúmať profesionálny lekársky diskurz a vytvárali iné, alternatívne formy poznania ženských tiel (napr. iniciatívy Boston Women´s Health Collective). Mnohé teoretičky vo foucaultovskej tradícii rozvíjajú chápanie ženských tiel ako disciplinovaných „poslušných tiel“, ktoré sa podrobujú nielen normám krásy, ale aj istým kodifikovaným spôsobom pohybu, využívania a obsadzovania priestoru. Telá sa nechápu ako nemenná danosť, ale ako entity v procese vytvárania, materializácie (Butler 1993). Napr. Donna Haraway predstavuje kyborga ako bytosť na pomedzí „prirodzeného“ (biologického, fyzického) tela jednotlivca a jeho sociálneho okolia; je to organizmus zapojený do technológie, teda hybrid organizmu a stroja v dobe, keď technologické zariadenia sú skôr protézami, predĺženiami tela, než od neho oddelenými nástrojmi. ĽK Zdroje: Aspekt 2/1997, Ženské telo I Aspekt 3/1997, Ženské telo II Bartky, S.: Femininity and domination: studies in the phenomenology of oppression. Routledge, New York – Londýn 1990. Beauvoir, S. de: Druhé pohlavie. Obzor, Bratislava 1968. Shildrick, M.: The body. In: Code, L. (ed.): Encyclopedia of feminist theories. Routledge, Londýn – New York 2000, s. 63-65. Boston Women´s Health Collective: Our Bodies, Ourselves. Simon and Schuster, New York 1998. Butler, J.: Bodies that matter: on the discursive limits of ´sex´. Routledge, New York – Londýn 1993. Wolf, N.: Mýtus krásy. Aspekt, Bratislava 2000. Naposledy upravené: pondelok 3. apríla 2006 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (0) |