Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien bol na pôde OSN prijatý 18. 12. 1979 v New Yorku. V mene ČSSR bol podpísaný 17. 7. 1980 v Kodani. S Dohovorom vyslovilo súhlas FZ ČSSR a prezident ČSSR ho ratifikoval s výhradou k ods.1 čl. 29 (týkal sa spôsobu riešenia sporov ohľadne výkladu alebo vykonania Dohovoru). Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN, depozitára Dohovoru, 16. 2. 1982. Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 27 ods.1 dňom 3. 9. 1981. Pre ČSSR nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 27, ods.2 dňom 18. 3. 1982. Je publikovaný v Zbierke zákonov č. 62/1987 Zb. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť sukcesiou dňa 27. 6. 1993. Dohovor obsahuje 6 častí (I-VI) a 30 článkov, z toho 16 akčných. Vo svojej podstate predstavuje vlastne listinu ľudských práv žien. V článku 1 je definovaný pojem diskriminácia žien. V časti I, v článkoch 2 – 6, zmluvné štáty súhlasia s uskutočňovaním politiky na odstránenie diskriminácie žien a s prijatím všetkých príslušných opatrení na zabezpečenie plného rozvoja a posilnenia postavenia žien s cieľom zaručiť ženám uplatňovanie a využívanie ľudských práv. Opatrenia môžu mať podobu legislatívnych, administratívnych alebo iných opatrení, ktoré zahrňujú aj dočasné osobitné opatrenia na úpravu postavenia žien v istých oblastiach, ako napríklad politické a rozhodovacie funkcie, ale aj zmenu spoločenských a kultúrnych vzorov správania, eliminovanie obchodovania so ženami a vykorisťovania žien prostredníctvom prostitúcie. V časti II, v článkoch 7 a 8, sa zmluvné štáty zaväzujú ochraňovať politické práva žien (pasívne a aktívne volebné právo) a odstránenie diskriminácie žien v politickom a verejnom živote a pri zastupovaní svojich vlád na medzinárodnej úrovni a v medzinárodných organizáciách. Článok 9 sa venuje právu na štátnu príslušnosť. V časti III, v článkoch 10 – 14, sa štáty zaväzujú prijať opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v oblasti vzdelávania, zamestnania, zdravia, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života, osobitne aj vo vidieckych oblastiach. Časť IV, články 15 - 16, obsahujú záväzky na zabezpečenie rovnoprávnosti žien a mužov v legislatíve, v rámci vykonateľnosti existujúcich zákonov, a osobitne v oblasti manželského a rodinného práva. Dohovor umožňuje zmluvným štátom prijať výhrady k niektorým článkom. SR je v súčasnosti zmluvnou stranou Dohovoru bez výhrad. Orgánom na sledovanie a vyhodnocovanie pokroku dosahovaného zmluvnými štátmi pri plnení Dohovoru je v zmysle článku 17 Výbor pre odstránenie diskriminácie žien. Skladá sa z 23 expertov a expertiek volených zmluvnými stranami Dohovoru. Podľa článku 18 sú zmluvné štáty povinné predkladať Výboru správy o opatreniach, ktoré prijali na zabezpečenie účinnosti Dohovoru, a to iniciálnu správu do jedného roka po nadobudnutí platnosti pre príslušný štát, a potom každé 4 roky. Východisková správa o plnení Dohovoru za SR bola Výboru predložená v roku 1996. Po priebežnom doplnení ju Výbor prerokoval v roku 1998. Výbor k hodnoteniu vypracoval svoje stanovisko s odporúčaniami, ktorých plnenie štát (okrem ďalších informácií) vyhodnotí v nasledujúcej správe. Najvýznamnejšie výhrady a odporúčania Výboru voči Slovensku boli nasledujúce: spoločnosť kladie väčší dôraz na právnu ochranu a podporu materstva a úlohy ženy v rodine než na ženu ako osobnosť (posilňuje sa tak tradičné chápanie ženy ako matky a sťažuje sa účasť muža ako otca v starostlivosti o deti, čoho dôsledkom je nepriama diskriminácia); Vláda SR nepochopila a nesprávne interpretuje dočasné osobitné opatrenia (pozri podporná akcia či diskriminácia) a odporúčanie prijať právne a iné mechanizmy na odstránenie pretrvávajúceho zvýhodňovania mužov v zamestnaní a politike (konkrétne: „zavedenie kvót a v rámci stanoveného časového harmonogramu dosiahnutie 30 % zastúpenia žien v politike“); Výbor požiadal do nasledujúcej správy zaradiť podrobné informácie o postavení, úlohách a programoch Koordinačného výboru pre problematiku žien, ako aj o realizácii týchto programov a dosiahnutých výsledkoch, vytvoriť priaznivé finančné a personálne podmienky pre činnosť KVPŽ (vrátane prehodnotenia jeho názvu) a zabezpečiť finančné krytie realizácie Národného akčného plánu pre ženy v SR; angažovať sa v záujme odstraňovania násilia na ženách a obchodovania so ženami; zlepšiť spoluprácu s mimovládnymi organizáciami; vyvíjať aktivity v záujme zníženia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov za rovnakú, resp. porovnateľnú prácu. Z uvedených pripomienok Výboru ostala väčšina nenaplnená (pozri napr. národné inštitucionálne mechanizmy). K Dohovoru v roku 1999 OSN prijala Opčný protokol (pozri opčný protokol), ku ktorému SR pristúpila v roku 2001. ZV Zdroje: Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. OSN, New York 1979 (zbierka zákonov č.62/1987, čiastka 13). Záverečný komentár Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien k prerokovaniu Východiskovej správy SR k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. OSN 1998. Naposledy upravené: streda 14. júna 2006 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (0) |