Implicitné alebo explicitné osočovanie žien mužmi a/alebo nenávisť mužov voči ženám. Francúzska sociologička a historička Elisabeth Badinter rozlišuje mizogýniu ako prejav nenávisti voči ženským vlastnostiam u žien a homofóbiu ako prejav nenávisti voči ženským vlastnostiam u mužov. Mizogýnia je súčasťou mnohých koncepcií v dejinách filozofie – ženy a ženskosť označujú to, čo je nedokonalé, morálne skazené, nepekné. Mizogýnne myslenie spočíva predovšetkým v esencializme a stotožňovaní žien s ich telom a telesnosťou vôbec. Mizogýnne prejavy, zastrašovanie žien a ich osočovanie sa objavujú v dobách prudkých spoločenských zmien. V obdobiach, keď ľudia strácajú kontrolu nad svojimi životmi, hľadajú vinníka, a to aj medzi ženami. Podľa Silvie Federici bol tzv. hon na čarodejnice v 16. a 17. storočí mizogýnnou politickou iniciatívou. Jej cieľom bolo zničenie sveta praktík, vier a sociálnych subjektov, ktoré narúšali nastupujúcu kapitalistickú pracovnú disciplínu. Za mizogýnne možno považovať aj mnohé popkultúrne texty – videoklipy, pesničky, počítačové hry, reklamy, filmy apod. – ktoré osočujú a dehumanizujú ženy. ĽK Zdroje: Badinter, Elisabeth: XY. Identita muža. ASPEKT, Bratislava 1999. Code, Lorraine: Misogyny. In: Code, Lorraine (ed.): Encyclopedia of feminist theories. Routledge, Londýn – New York 2000, s. 346. Federici, Silvia: Caliban and the witch. Women, the body and primitive accumulation. Autonomedia, New York 2004. Grosz, Elizabeth: Miznúce telá. In: Aspekt 2/1997 – Ženské telo I, s. 4 – 15. Holubová, Barbora: Úloha médií v prevencii násilia páchaného na ženách a v podpore rodovej rovnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2010. Naposledy upravené: utorok 12. septembra 2017 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (0) |