Na podporu vyrovnaného zastúpenia žien a mužov v mocenských a rozhodovacích štruktúrach sa využíva celý rad postupov a podporných opatrení. Z praxe sú známe: doplnenie národnej ústavy, samostatný zákon o rovnosti rodov či rovnosti príležitostí, úprava volebného zákona, úprava zákona o politických stranách, prezidentské aktivity, vládne aktivity, parlamentné aktivity, ženské skupiny v parlamente, činnosť ženských skupín vo vnútri politických strán, vznik špeciálnych strán žien, aktivity mimovládnych organizácií, angažovanie a využitie médií. Doplnenie národnej ústavy: Špeciálne ustanovenie ústavy o rovnakej účasti mužov a žien na rozhodovaní má napr. Francúzsko. (Národné ústavy spravidla obsahujú iba všeobecné konštatovanie, že nikto nemôže byť diskriminovaný z dôvodu pohlavia.) Samostatný zákon o rovnosti rodov či rovnosti príležitostí: okrem „starých“ členských krajín EÚ takýto zákon prijalo napríklad Nórsko a Slovinsko (nórsky zákon predpisuje, že vo všetkých verejných orgánoch, radách a komisiách musí byť každé z pohlaví zastúpené minimálne 40 %, Slovinský parlament Zákon o rovnosti príležitostí schválil v roku 2000). Úprava volebného zákona: Ide o uzákonenie formálnych kvót pre kandidačné listiny do parlamentných, regionálnych alebo miestnych volieb vo forme stanovenia minimálnej percentuálnej hranice, ktorú majú dosiahnuť ženy alebo maximálnej hranice, ktorú nemôže prekročiť ani jedno z pohlaví (napr. Arménsko), alebo určenie miest na kandidačných listinách pre obidve pohlavia, tzv. „princíp zipsu“, alebo podobné pravidlo. (Okrem viacerých západných krajín má takýto volebný zákon napr. Bosna a Hercegovina, ktorý požaduje rovnaké zastúpenie oboch pohlaví na prvých 10 miestach kandidačnej listiny.) Úprava zákona o politických stranách: Môže politickým stranám predpisovať formálne kvóty alebo iný typ požiadaviek na rovnosť príležitostí v politike. (V Slovinsku Zákon o politických stranách stanovil povinnosť zaradiť do štatútu politickej strany „štyri metódy na zavedenie rovnosti príležitostí pre obidve pohlavia pri nominácii kandidátov do volieb“.) Prezidentské aktivity: Prezident sa formou dekrétu alebo vyhlásenia obracia na výkonné a zákonodarné orgány, aby konali v smere podpory rovnosti príležitostí v politike. (Napr. v Azerbajdžane alebo v Gruzínsku či v Rusku; závisia od postavenia prezidenta v krajine.) Vládne aktivity: Môžu mať apelačný charakter, ale aj konkrétnejšiu či praktickejšiu podobu. (Napr. v Kazachstane vláda síce opakovane vyzývala k vyššej účasti žien na rozhodovaní, ale parlament a samotná vláda sú proti kvótam; na Malte vláda organizovala kampane a tréningové kurzy na podporu zastúpenia žien v politike; vo viacerých štátoch sa zriadili špeciálne vládne orgány pre rovnosť príležitostí žien a mužov.) Parlamentné aktivity: Môže ísť o aktivity deklaratívneho charakteru (v Macedónsku parlament prijal Deklaráciu na podporu rovnosti príležitostí v procese rozhodovania, ale nezaviedol nijaké procedúry na zmenu situácie; v Moldavsku tiež prijal odporúčanie na zavádzanie princípu rovnosti v rozhodovaní, ale návrh na kvótu 30 % pre obidve pohlavia do volebného zákona neschválil), alebo o vytvorenie špeciálnych výborov alebo komisií pre túto problematiku (napr. v Maďarsku alebo na Slovensku). Ženské skupiny v parlamente: Sama prítomnosť žien v parlamente nestačí, dôležité je, či sa ženy s agendou stotožnia a angažujú sa v nej. (V Estónsku všetky ženy v parlamente vytvorili Združenie žien v parlamente, aby podporili zapojenie žien do politiky - organizujú okrúhle stoly, zasielajú výzvy politickým stranám, predkladajú legislatívne návrhy; v Lotyšsku vytvorili neformálnu skupinu, ktorá raz za mesiac diskutuje o problematike žien.) Prístup samotných politických strán: Iniciatíva samotných politických strán a opatrenia prijaté vo vnútri politických strán zohrali v krajinách EÚ najvýraznejšiu úlohu. Politické strany môžu intervenovať v prospech zastúpenia žien napr. vytváraním špeciálnych programov na posilnenie postavenia žien v politike, stanovením kvót pre voľby alebo stanovením kvót pre vnútrostranícke orgány (17 nečlenských štátov EÚ malo aspoň jednu politickú stranu, ktorá sa pokúsila o zavedenie takýchto neformálnych kvót). Činnosť ženských skupín vo vnútri politických strán: Skupiny žien v rámci politickej strany majú veľkú šancu zmeniť politickú agendu strany a zvýšiť citlivosť k rodovým otázkam. V našom regióne má iba minimum krajín aspoň jednu politickú stranu s aktívnou vnútrostraníckou ženskou skupinou. Vznik špeciálnych strán žien: V 3 krajinách pôsobia špeciálne politické strany žien (napr. v Litve Litovská strana žien, v Slovinsku Hlas žien, na Ukrajine Ženy Ukrajiny). Aktivity mimovládnych organizácií: Aj MVO majú možnosť ovplyvniť celkovú klímu v spoločnosti a presadiť požiadavky na posilnenie postavenia žien. Vo viacerých štátoch zohrali podstatnú úlohu aktivitami vo volebnej kampani, v tréningoch a príprave budúcich političiek, v lobovaní v parlamente a v politických stranách. Pre ich úspešnosť je dôležitá koordinácia postupu. Angažovanie a využitie médií: Je strategicky veľmi významné získať podporu médií – pri odbúravaní predsudkov a stereotypov vo vzťahu k ženám v politike je ich úloha nezastupiteľná (mediálne kampane, špeciálne programy alebo publicistika). Skúsenosti z mnohých krajín však potvrdzujú, že z uvádzaných postupov a podporných opatrení sú najefektívnejšie a najčastejšie využívané formálne alebo neformálne kvóty pre zastúpenie mužov a žien na kandidačných listinách politických strán. JF Zdroje: Filadelfiová, J.: Stratégie a postupy zvyšovania účasti žien v politickom a verejnom živote. In: Mozaika rodiny. MSŠR 2001. Filadelfiová, J.: O ženách, moci a politike: úvahy, fakty, súvislosti. In: Cviková, J. - Juráňová, J. (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. Aspekt, Bratislava 2002. Women 2000. An Investigation into the Status of Women´s Rights in CE Europe and the Newly Independent States. IHF, Viedeň 2000. Naposledy upravené: streda 14. júna 2006 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (0) |