Dlhodobo pretrvávajúci fenomén trhu práce. Ide o koncentráciu mužov a žien v určitých typoch povolaní, v ekonomických odvetviach a na istých typoch pracovných miest, ktoré sú stereotypne vnímané ako typicky „mužské“ a „ženské“ (pozri rodové stereotypy).

Dotýka sa predovšetkým postavenia žien na trhu práce – ich nízkeho zastúpenia v lepšie platených povolaniach, v rozhodovacích pozíciách a pod. Neprítomnosť žien v určitých typoch zamestnaní je nielen zdrojom rigidity trhu práce a jeho ekonomickej neefektívnosti z dôvodu nevyužitia ľudského kapitálu spoločnosti, ale negatívne vplýva na pretrvávanie rodových stereotypov, ako aj na status a sebahodnotenie žien.

Rodová segregácia na trhu práce má dve dimenzie: horizontálnu a vertikálnu.

Horizontálna segregácia znamená koncentráciu mužov a žien v jednotlivých povolaniach, resp. v jednotlivých odvetviach, v rámci celkového trhu práce. Podiel žien je vyšší v textilnej, odevnej výrobe, podiel mužov je zase vyšší v kovospracujúcom alebo drevárenskom priemysle (pozri feminizácia). V sektore služieb ženy častejšie pracujú ako kaderníčky, opatrovateľky. Finančné i morálne ohodnotenie „ženských“ povolaní alebo ženských odvetví je nižšie než ohodnotenie tých, v ktorých prevládajú muži. Horizontálna segregácia sa zvykne označovať aj ako profesijná rodová segregácia alebo segregácia povolaní na základe pohlavia.

Vertikálna segregácia spočíva v koncentrácii mužov a žien na určitých hierarchických profesijných pozíciách alebo úrovniach. Na vyšších úrovniach je vyššie zastúpenie mužov a na nižších zasa žien.

 Rodová segregácia na trhu práce je jednou z príčin mzdových rozdielov medzi mužmi a ženami (pozri rodový mzdový rozdiel).

Existuje viacero teórií na vysvetlenie pretrvávajúcej rodovej segregácie na trhu práce, pričom väčšina z nich rozlišuje medzi faktormi ponuky práce a dopytu po práci.

Pri faktoroch ponuky práce sa skúmajú dôvody, prečo ženy uprednostňujú isté povolania (napríklad povolania s flexibilnou pracovnou dobou, ktoré matke umožňujú starostlivosť o dieťa, ako dôsledok toho, že zodpovednosť za starostlivosť o deti nie je rovnako rozdelená medzi oboch rodičov).

Vysvetlenia z hľadiska dopytu po práci sú v zásade dvojakého typu: Po prvé, zamestnávatelia vedome alebo nevedome diskriminujú, t. j. nerovnako zaobchádzajú s podobne kvalifikovanými ženami a mužmi pri prijímaní do zamestnania aj pri konkrétnom pracovnom zaradení. Po druhé, zamestnávatelia používajú pri prijímaní do zamestnania také kritériá, ktoré majú rozdielny účinok na mužov a ženy, hoci tento účinok nebol zamýšľaný.

V rodovej segregácii zohrávajú úlohu aj siete. Segregačné dôsledky má také prijímanie do zamestnania, kde kontakty na potenciálnych zamestnancov sprostredkúvajú súčasní zamestnanci. Ženy majú väčšiu šancu získať zamestnanie na vedúcej pozícii, ak sú výberové konania otvorené.

Participácia žien na trhu práce je na Slovensku už niekoľko desaťročí pomerne vysoká. Príčinou bol spočiatku nedostatok pracovných síl po druhej svetovej vojne, neskôr všeobecná povinnosť pracovať, nutnosť dvoch príjmov pre zabezpečenie potrieb rodiny, ako aj rastúca vzdelanostná úroveň žien a z toho vyplývajúca potreba sebarealizácie. Napriek vysokej zamestnaneckej angažovanosti žien sa vytvorili viaceré disproporcie v účasti žien a mužov na trhu práce. Podiel pracujúcich žien z celku bol v roku 2012 44 %. Miera ekonomickej aktivity žien (50,7 %) je výrazne nižšia než miera ekonomickej aktivity mužov (68,4 %).

Podobne ako v iných krajinách aj na Slovensku sa prejavuje značná zamestnanecká segregácia – horizontálna i vertikálna . Ženy výrazne prevažujú vo verejnom sektore, kde pracovalo v roku 2012 59,2 % žien (v porovnaní s 40,8 % mužov). Aj napriek tomu, že v dôsledku ekonomickej krízy stúpa počet žien v súkromnom sektore, stále je ich podiel na celkovom počte osôb pracujúcich v súkromnom sektore nízky (40,9 % v porovnaní s 59,1 % mužov). Dlhodobo muži ovládajú odvetvia poľnohospodárstva, ťažby, stavebníctva, dopravy a skladovania, dodávok elektriny a vody. Dlhodobo feminizované sú zdravotníctvo a sociálna pomoc, vzdelávanie, ubytovacie a stravovacie služby a finančné a poisťovacie činnosti. Rodová segregácia podľa klasifikácie zamestnaní sa v posledných rokoch posilnila.

DG, JF, ĽK

England, Paula – Folbre, Nancy: Gender and economic sociology. In: Smelser, Neil J. – Swedberg, Richard (eds.): The handbook of economic sociology (2. vydanie). Princeton University Press / Russell Sage Foundation, Princeton / New York 2005, s. 627 – 649.

Filadelfiová, Jarmila: Ženy a muži v práci a v rodine. In: Cviková, Jana (ed.): Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov. ASPEKT, Bratislava 2010, s. 77 – 117.

Michalitsch, Gabriele: Trh a moc. Ekonomické (re)produkovanie rodovej nerovnosti. In: Cviková, Jana (ed.): Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov. ASPEKT, Bratislava 2010, s. 11 – 30.

MISSOC: Social protection in the Member States of the European Union. European Commission 2001.

Na ceste do Európskej únie. Sprievodkyňa nielen pre ženy. ASPEKT, Bratislava 2002.

Rodová rovnosť 2013. Štatistický úrad SR, Košice 2013.

Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava 2013.