Zapojenie rodovo špecifickej perspektívy do všetkých rozhodovacích procesov a využívanie každého rozhodovacieho procesu v prospech dosiahnutia rodovej rovnosti. Nijaké opatrenie, nijaká politika či rozhodnutie nie je rodovo neutrálne (vo svojich predpokladoch či dôsledkoch) a táto skutočnosť sa musí zohľadňovať pri ich príprave a realizácii. Pojem gender mainstreaming sa po prvýkrát objavil v medzinárodnom kontexte na III. svetovej konferencii OSN o ženách (Nairobi 1985) v diskusii Komisie OSN pre postavenie žien (CSW) o úlohe žien v spoločnosti. Hoci sa pojem udomácnil v mnohých medzinárodných dokumentoch a bežne sa používa na národných a medzinárodných fórach, jeho obsah nebol vždy jednoznačný a jeho použitie často závisí od konkrétneho kontextu: Môže sa chápať ako zapracovanie “ženského pohľadu” do rozhodovacích procesov na všetkých úrovniach, iné definície ho spájajú s konkrétnymi akciami a stratégiami, ktorých cieľom je dosahovanie rovnosti rodov, ďalšie chápanie sa spája s prestavbou spoločenských inštitúcií tak, aby zohľadňovali špecifické potreby žien. Definícia vypracovaná skupinou expertov a expertiek Rady Európy (1998) zohľadňuje komplexnosť a mnohorozmernosť tohto pojmu: “Uplatňovanie rodového hľadiska (gender mainstreaming) je (re)organizácia, zlepšenie, rozvoj a vyhodnocovanie politických procesov takým spôsobom, ktorý včleňuje rodovú rovnosť do všetkých opatrení na všetkých úrovniach.” Všeobecne sa dá chápať ako nástroj na dosiahnutie rodovej demokracie alebo rovnosti príležitostí. Je to princíp posúvajúci do popredia záujmu rodové pomery. Termín vošiel do povedomia až vďaka politike Európskej únie, hoci jeho korene siahajú do celosvetového ženského hnutia, aktivít a odporúčaní sformulovaných na svetových konferenciách žien. Rodovo špecifický prístup sa má zohľadňovať pri každom politickom opatrení, a to od plánovania až po konečnú kontrolu úspešnosti. V praxi sa uplatňovanie rodového hľadiska stáva nástrojom, pomocou ktorého možno dosiahnuť usporiadanie rodových pomerov v súlade s formulovanými cieľmi. Princíp uplatňovania rodového hľadiska vychádza z myšlienky komplexnej politiky zasahujúcej všetky rezorty. Rovnosť príležitostí žien a mužov sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa o ňu usilujeme vo všetkých oblastiach politiky. V kontexte svetovej ženskej politiky to znamená, že vlády vo všetkých oblastiach politiky a v každom jednotlivom prípade preskúmajú, aký dopad má ich politika na situáciu žien a akým spôsobom plánované opatrenia zlepšia špecifickú situáciu žien v zmysle cieľov zakotvených v medzinárodných dokumentoch. EK, SP Zdroje: Stiegler, B.: Ako uplatňovať rodové hľadisko. Aspekty stratégie EÚ. Aspekt, Bratislava 2002. Záverečná správa EG-S-MS (98)2. Rada Európy, Štrasburg. Naposledy upravené: pondelok 20. decembra 2004 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (0) |