Z hľadiska problematiky rodovej rovnosti je kľúčové rozlišovanie pojmov pohlavie a rod.
Pohlavie a rod
Pohlavie: biologická danosť človeka, čiže skutočnosť, či je z anatomického hľadiska ženou, alebo mužom.
Rod: „sociálne“, resp. „kultúrne“ pohlavie.
Odlíšenie pojmov pohlavie (v angl. sex) a rod (v angl. gender) zohralo veľký význam v chápaní a poznávaní rodovo špecifického rozmeru rôznych oblastí života. Pohlavie nie je nerozlučne späté s rodom. Rod sa ako naučený a kultúrne akceptovaný spôsob správania, vystupovania a vôbec všetkých prejavov žien a mužov historicky mení má rôzne prejavy – tak v rámci jednotlivých kultúr, ako aj medzi kultúrami. Je to spoločensky utváraná kategória, ktorá vzniká v kontexte určitej spoločenskej, kultúrnej a ekonomickej štruktúry. Odovzdáva sa a reprodukuje sa procesom sociálneho učenia. Označuje odlišné postavenie žien a mužov v sociálnych a mocenských vzťahoch, ktoré nie sú dôsledkom biologických, fyziologicko-anatomických odlišností. Rod je sociálnou konštrukciou, ku ktorej sa viažu pripisované alebo očakávané sociálne roly, správanie, ale aj predsudky, stereotypy, hodnotenia a sebahodnotenia, predstavy o tom, čo je a čo nie je pre ženu alebo muža správne a vhodné.
Otázky rodovej rovnosti, ako aj samotné rozlišovanie pojmov pohlavie a rod priniesli do spoločnosti, politiky a do sociálnych vied najmä ženské hnutia, ktoré sa ako druhá vlna feminizmu rozvíjali v USA a západnej Európe od 60. a 70. rokov 20. storočia. Prvá vlna feminizmu z prelomu 19. a 20. storočia sa zasadzovala za volebné právo a vzdelávanie žien.
Feminizmus
Znamená presadzovanie občianskych a ľudských práv žien. Politický feminizmus sa vyvíjal od konca 18. storočia. Presnejšie je hovoriť o feminizmoch, pretože neexistuje jeden uhol feministického pohľadu, ale „pluralita feminizmov“, t.j. vnútorná rozmanitosť rôznych koncepcií, prístupov, smerov a hnutí. Feminizmus hľadá možnosti a účinné prostriedky na odstránenie rodovej nerovnosti a negatívnych aspektov spoločenských rodových konštrukcií, aby sa zmenili vzťahy medzi mužmi a ženami na základe rovnocennosti oboch rodov vo všetkých oblastiach života. V tomto kontexte sa diskriminácia žien, teda rodová nerovnosť, nepovažuje za osobné zlyhanie konkrétnej ženy, ale za sociálny problém, za dôsledok asymetrie moci medzi mužmi a ženami.
Feministické hnutie, ako aj feministické, rodové a queerske teórie spochybnili predpokladanú univerzálnu platnosť noriem „ženskosti“ a „mužskosti“ predovšetkým poukázaním na prevládajúcu ideológiu rodových stereotypov, ktorá viac vylučuje než zahŕňa.
Rodové stereotypy
Zjednodušené, nerealistické obrazy „mužskosti“ a „ženskosti“, idealizované vzory a očakávania, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života. Hoci sú sociálnym produktom, často ich mylne považujeme za „prirodzené“ či „prirodzene dané“. Vo svojich dôsledkoch poškodzujú dievčatá a chlapcov, ženy a mužov, pretože im bránia v rozvoji vlastnej individuality. Tieto stereotypy sú súčasťou širšieho systému rodových predstáv, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým sú obe pohlavia vnímané. Tento systém predstáv sa udržuje najmä prostredníctvom sociálnych očakávaní. Zahŕňa predstavy o „správnej ženskosti“ a „správnej mužskosti“, ako aj spôsob vnímania a hodnotenia tých, ktorí a ktoré tento vzorec narúšajú. Zároveň ovplyvňujú aj vnímanie seba samého ako muža a seba samej ako ženy.
Poznanie, že spoločnosť, v ktorej žijeme, je ovládaná mužskými záujmami, sa odráža napríklad aj v pojmoch, ako sú patriarchát a sexizmus.
Patriarchát
Sociálny systém, v ktorom majú väčšinu moci v rukách muži. Tento systém uspokojuje záujmy mužov a tí v ňom ovplyvňujú dianie a myslenie.
Sexizmus
Označuje diskrimináciu na základe pohlavia, čiže v praxi ide najmä o rôzne znevýhodnenia žien na základe ich príslušnosti k ženskému rodu, ako aj formy, akými muži vykonávajú svoju moci voči ženám.