Súbory sociálnych charakteristík, ktoré vypovedajú o tom, čo je to byť „ženou“ alebo „mužom“ v danom historickom a kultúrnom kontexte. Hoci historické a rôzne sociálne výskumy hovoria o rôznosti sociálnych skúseností žien a mužov, ktoré nepochádzajú výlučne z určenia ženských a mužských politických subjektov. ')" href="http://glosar.aspekt.sk/default.aspx?smi=1&ami=1<r=t&vid=115">identít, predpoklad zásadnej odlišnosti mužov a žien štruktúruje naše interakcie i chápanie seba samých naďalej. Tento predpoklad býva často založený na esencializme, ktorý prezentuje mužskosť a ženskosť ako univerzálne a prirodzené vyjadrenia toho, čo je to byť mužom a ženou. Naproti tomu sociálny konštruktivizmus chápe ženskosť a mužskosť chápe ako vplyvné sociálne koncepty, ktoré sú vytvárané a podporované spoločenskými konvenciami a inštitucionalizovanými praktikami.Idealizovaná mužskosť a ženskosť sa v binárnom vzťahu (t.j. vzťahu dvoch prvkov) definujú vo vzájomnej opozícii. Nielenže sú komplementárne, teda sa navzájom dopĺňajú, ale ich opozícia je asymetrická – ženskosť je podriadená mužskosti. Maskulínne charakteristiky – racionalita, aktivita, nezávislosť, asertivita, fyzická sila – stavajú mužov do mocensky nadradenej pozície voči údajne emotívnym, pasívnym, nesamostatným, fyzicky slabým ženám. Keďže v západnej kultúre sa mužské stotožňovalo s univerzálnym, ľudským (pozri androcentrizmus), definícia mužskosti sa neproblematizovala. Feministický prístup skúma, ako sa mužskosť stotožňuje s mužským rodom, ktorý je potom „mierou všetkých ľudí“ (žien i mužov) a v dôsledku toho štruktúruje hlavné inštitúcie a vzťahy v moderných spoločnostiach (napr. verejná sféra – súkromná sféra, práca – voľný čas, výroba – spotreba atď.). Od 70. rokov 20. storočia sa k skúmaniu mužskosti feministkami pridávajú najmä v Spojených štátoch amerických mužské hnutie a mužské štúdiá. Mužskosť sa nemusí vzťahovať výlučne k mužom a ženskosť zase k ženám: butch ženy (lesbické ženy s maskulínnymi charakteristikami) si privlastňujú mužskosť a drag queens (muži, ktorí svojím oblečením a správaním zosobňujú ženu) zase ženskosť (pozri queer). ĽK Zdroje:
Femininity/feminine. In: McDowell, L. – Sharp, J. P. (ed.): A feminist glossary of human geography. Arnold, Londýn – New York – Sydney – Auckland 1999, s. 86-87. Naposledy upravené: pondelok 26. februára 2018 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (3) |