Označuje oblasť rodiny a rovnosti a rovnosti príležitostí žien a mužov sa pojem domácnosť používa hlavne pri sledovaní rozdelenia povinností a zodpovednosti v súkromnej a verejnej sfére medzi mužmi a ženami.

Jej bežné chápanie sa odvíja od zmien súvisiacich s rozvojom kapitalizmu. Podľa klasického výkladu nemeckého filozofa Jürgena Habermasa súkromnú sféru tvoria dve inštitúcie – rodina a trhová ekonomika (ako ukazuje napr. označenie „súkromný sektor“, „súkromné podnikanie“). V období raného priemyselného kapitalizmu bola súkromná sféra považovaná za priestor, kde mali indivíduá možnosť slobodného vyjadrovania, prežívania intímnych vzťahov, do ktorých „unikali“ pred tlakom ekonomických vzťahov a štátu. Špecifický charakter nadobudla napr. v socialistickom Československu, keď preberala mnohé z funkcií verejnej sféry.

Ako taká má byť v porovnaní s verejnou sférou nepolitická. Feministická kritika poukázala na neadekvátnu a škodlivú romantizáciu súkromnej sféry a existujúce významné intervencie štátu do nej. Dôsledkom tejto kritiky je narušenie striktnej dichotómie súkromnej a verejnej sféry (pozri vzťah verejnej a súkromnej sféry).
ĽK, BK

Bunčáková, A.: Feministická kritika dichotómie verejnej a súkromnej sféry. In: Aspekt 2-3/1995, Ženy a moc, s. 68-70.
Public-private division. In: McDowell, L. – Sharp, Joanne P. (ed.): A feminist glossary of human geography. Arnold, Londýn 1999.