|
|
(Family)
Špecifická bio-psycho-sociálna skupina; realizujú sa v nej niektoré osobne i spoločensky potrebné činnosti a vzťahy, ktoré nemôžu prebrať iné spoločenské inštitúcie alebo organizácie. Podľa tradicionalistického vymedzenia ju tvoria dve alebo viaceré osoby, spojené pokrvne (geneticky), manželstvom alebo adopciou a deliace sa o spoločné bývanie, ekonomickú zodpovednosť, reguláciu sexuálnych prejavov a možnosť vychovávať deti (Goode 1964). Najnovšie sa za rodinu považuje aj malá skupina, ktorá fakticky a právne plní funkcie rodinnej skupiny, ale nie je spätá pokrvnými vzťahmi. Väčšina definícií považuje za základný vzťah pre vznik rodiny vzťah rodič - dieťa.
Všeobecne panuje zhoda v tom, že rodina sa považuje za základnú jednotku sociálnej organizácie. Napriek tomu je veľmi ťažké poskytnúť výstižnú definíciu, ktorá by vo všeobecnej rovine zachytávala všetky typické znaky sociálneho javu, ktorý sa v rôznych sociálnych sústavách nazýva rodina. Až do polovice 20. storočia prevažoval funkcionalistický prístup, ktorý v industriálnych spoločnostiach zdôrazňoval normativitu nukleárnej rodiny (rodičia a potomkovia) a rodovo-rolovú špecializáciu (pozri rodové roly). Antropológia a sociológia sa od konca 19. do polovice 20. storočia usilovali o komplexnú definíciu, založenú na univerzálnych vlastnostiach rodiny. Výskum po roku 1970 tieto pohľady spochybnil na základe preukázaných argumentov, že rodinné štruktúry sú rôznorodé – podľa miesta, času, triedy, rasy a národnosti.
Existuje mnoho typov rodín - podľa veľkosti, zloženia, vzájomných vzťahov medzi členmi rodiny či spôsobu vzniku. Podľa toho sa používajú aj príslušné termíny: biologická rodina znamená skupinu, ktorú tvoria dvaja rodičia a ich biologické deti. Manželská rodina označuje typ rodiny, ktorý vznikol na základe uzatvorenia manželstva. Všeobecnejším pojmom je nukleárna rodina, t.j. rodina zložená z rodičov a ich detí. Môže ísť o rodiny s dvoma rodičmi (u nás sa v porovnaní so západnými demokratickými krajinami dosť neštandardne často používa termín „úplná rodina“) alebo o rodiny s jedným rodičom (u nás je zaužívané diskriminačné označenie „neúplná rodina“, najčastejšie ich vedie matka). Ďalším typom je rekonštruovaná rodina: vzniká po rozvode alebo ovdovení rodičov. Na základe vzťahov vo vnútri takejto rodiny sa rozlišuje zmiešaná alebo nevlastná rodina.
Rodinná skupina zložená z viac ako dvoch generácií, ktoré spolu bývajú a spoločne hospodária, sa označuje ako rozšírená rodina. Vo vzťahu k jednotlivcovi sa hovorí o orientačnej rodine (rodina pôvodu, z ktorej jednotlivec pochádza) a prokreačnej rodine (ktorú sám zakladá). Rodiny sa členia aj na základe rozdelenia moci. Z tohto hľadiska sú známe tri typy: patriarchálna rodina - všetku moc a autoritu v rodine má otec, matriarchálna rodina - kde moc a autorita patrí matke, a rovnostárska rodina, tzv. demokratická - s rovnakými právami, mocou a autoritou obidvoch rodičov.
Diskusia sa vždy znovu oživuje s rastúcou diferenciáciou rodín v reálnom živote. Nové formy rodiny sa nepresadzujú ľahko a k ich formálnemu uznaniu v spoločnosti vedie často dlhá cesta.
Pomerne vysoká zhoda panuje ohľadne funkcií rodiny, vymedzenia „rodinných“ úloh či rolí. Rodiny v spoločnosti plnia viacero rolí zároveň: od reprodukčnej cez ekonomickú až po sociálnu, často fungujú ako záchranná sociálna sieť, poskytujú starostlivosť a opateru svojim chorým, starým alebo postihnutým členom; je dôležitá pre zdravý vývoj detí.
Vo feministickom chápaní (pozri feminizmus) sa kladie dôraz na skutočný obsah vzťahu muža a ženy a pojem rodina sa považuje za abstrakciu zaťaženú symbolikou heterosexizmu a protirečeniami, ktoré ju robia náchylnou voči účelovému zneužívaniu, napr. zo strany politikov a političiek. Podľa feminizmu sú tradicionalistické definície v praxi vylučujúce a reflektujú hegemonistické záujmy.
Feministické námietky vyvrátili mnoho tradicionalistických pohľadov na rodinu tým, že dokázali, že moc a útlak môžu pôsobiť aj v rámci rodiny, najmä vo väzbe na rod a vek, že členovia rodiny môžu vnímať tú istú udalosť rôzne, že každá monolitická predstava rodiny ignoruje význam triedy, kultúry, národnosti a rasy, veku, rodu a sexuálnej orientácie, že glorifikácia charakteristík rodinnej harmónie z minulosti je neopodstatnená a že rodiny treba chápať v rámci širšieho sociálneho a ekonomického kontextu.
Rast diferencovanosti rodinných modelov a kvantitatívna zmena vzájomného pomeru medzi nimi sú realitou aj v stredoeurópskom priestore. Postupne sa zvyšuje zastúpenie jednorodičovských rodín (podľa sčítania v roku 2001 vzrástol v SR ich podiel na 11,9 % z celku domácností), klesá počet detí v rodinách, stále viac rodín vzniká bez priamych biologických väzieb (s náhradným či adoptívnym rodičom alebo rodičmi), narastá počet zmiešaných rodín. Najnovší vývoj demografických procesov naznačuje, že trend od unifikácie k rôznorodosti bude v tejto oblasti pokračovať.
Z hľadiska formovania konkrétnej politiky (pozri rodinná politika) existujú prinajmenšom 4 prístupy k vzťahu medzi jednotlivcom, rodinou a spoločnosťou: tradicionalistický, marxistický alebo kolektivistický, liberálny a feministický. Každý dáva dôraz na iný subjekt tohto vzťahu.
JF
Zdroje:
Bodnárová, B. - Filadelfiová, J. - Guráň, P.: Reflexia súčasnej demografickej situácie v rodinných a sociálnych politikách krajín strednej a východnej Európy. Záverečná správa. MSŠR, Bratislava 2001.
Cheal, D.: Family and the State of Theory. Toronto 1991.
Code, L.: Encyclopedia of Feminist Theories. Routledge, Londýn - New York 2000.
Geist, B.: Sociologický slovník. Victoria Publishing, Praha 1992.
Goode, W. J.: The Family. Englewood Cliffs, NJ, Prentice-Hall 1964.
Možný, I.: Sociologie rodiny. SLON, Praha 1999.
Pateman, C.: Sexuálna zmluva. Aspekt, Bratislava 2000.
Sociologický slovník. Epocha, Bratislava 1970.
Ponzetti, J. J. Jr. (ed.): International Encyclopedia of Marriage and Family. 2. vydanie, zv. 4. Thomson Gale, New York 2003.
Naposledy upravené:
streda 14. júna 2006
Diskusia:
Zobraziť všetky príspevky (0)
| | | |
|
