Glosár rodovej terminológie

Národný akčný plán pre ženy v SR (NAP)

(National Action Plan for Women in the Slovak Republic)

Hlavný programový dokument Vlády SR na zlepšenie postavenia žien v Slovenskej republike v priebehu 10 rokov. Bol schválený uznesením Vlády SR č. 650/1997. Podnetom na jeho vytvorenie bola IV. svetová konferencia o ženách (Peking 1995) a jej záverečné materiály: Pekinská deklarácia a Pekinská akčná platforma (pozri medzinárodné dokumenty).

Prioritou Národného akčného plánu pre ženy v SR a súčasne jeho filozofiou je rovnoprávnosť žien a mužov vo všetkých oblastiach života. Dokument určuje strategické kroky a ciele, ktoré má realizovať vláda za aktívnej účasti mimovládnych organizácií. Ide o 8 oblastí, pričom v každej sú ďalej rozpracované podrobnejšie opatrenia na ich riešenie. Boli stanovené nasledujúce priority:

  • realizovať v praxi v právnom systéme zakotvené rovnoprávne postavenie ženy v rodine, zamestnaní a spoločnosti
  • vytvárať priestor pre osobnú voľbu rozvojových životných stratégií v rodine, zamestnaní a spoločnosti
  • vytvárať podmienky pre odstránenie ekonomických znevýhodnení, ktoré môžu viesť k hmotnej núdzi žien
  • formovať verejnú mienku k rešpektovaniu rovnoprávnosti žien a mužov (v systéme školského vzdelávania a prostredníctvom masmédií)
  • vytvárať podmienky na ochranu a posilnenie zdravia žien
  • vytvárať podmienky na elimináciu násilia na ženách
  • vytvárať podmienky na rozvoj osobnosti a pracovné uplatnenie žien s menšími rozvojovými šancami
  • podporovať činnosť organizácií zameraných na podporu a rozvoj žien na národnej a medzinárodnej úrovni.

Plnenie Národného akčného plánu pre ženy v SR sa má každoročne vyhodnocovať. Pozitívom NAP je fakt, že rezorty sa musia problematikou žien zaoberať, plniť a sledovať plnenie stanovených priorít. Negatívom je značná formálnosť v prístupe k plneniu opatrení a nedostatok politickej vôle podporovať a presadzovať reálne zmeny. Dôležité bude aktualizovať jednotlivé konkrétne opatrenia na riešenie situácie žien. Mimovládne organizácie národnému akčnému plánu vyčítajú, že priority a ciele v ňom sú naformulované príliš všeobecne a byrokraticky, plnenie úloh nie je dostatočne adresné a kontrolné mechanizmy implementácie úloh nie sú štruktúrovane vypracované. Pretrváva dôležitý problém, vyjadrený už v odporúčaniach Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien, ktoré sú uvedené v komentári k Východiskovej správe SR k CEDAW - „zabezpečiť finančné krytie realizácie národného akčného plánu“ (pozri Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien).
ZV



Zdroje:
Národný akčný plán pre ženy v SR. MPSVR SR 1997.
Správy o plnení NAP za roky 1999 – 2001.
Komentár k Východiskovej správe SR k CEDAW. OSN 1998.


Naposledy upravené:
streda 14. júna 2006

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (0)