Označuje situáciu, keď sa obeť násilia stáva opakovane obeťou, a to v dôsledku konania, resp. nekonania a neadekvátneho prístupu oficiálnych či neoficiálnych inštitúcií aj jednotlivcov. K druhotnej viktimizácii môže dochádzať v rôznych zložkách spoločnosti, ako napr. v štátnych orgánoch činných v trestnom konaní či v rámci sociálnej podpory obetí (polícia, súd, prokuratúra, sociálne odbory a ď.), v médiách, ale i zo strany blízkeho okolia (príbuzní, susedia, obyvatelia obce, spolupracovníci a spolupracovníčky a i.). Najmä obete domáceho násilia, predovšetkým násilia páchaného na ženách, sa často stretávajú s nepochopením, odmietaním a bagatelizovaním svojej situácie, a to nielen v dôsledku neochoty, ale predovšetkým v dôsledku nedostatočnej informovanosti a pripravenosti príslušných miest a ich pracovníkov či pracovníčok na účinnú intervenciu proti násiliu a na poskytnutie adekvátnej podpory obetiam. JF Zdroje: Malý slovník výrazů. Nadace Gender Studies. (www.feminismus.cz) Cviková, J. - Juráňová, J. (ed.): Piata žena. Aspekty násilia páchaného na ženách. Aspekt, Bratislava 2001. Stratégie boja proti domácemu násiliu. Príručka. New York, Úrad OSN vo Viedni, Centrum pre sociálny rozvoj a humanitárne otázky 1993. Naposledy upravené: streda 24. novembra 2004 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (0) |