Sexuálna, erotická a/alebo emocionálna náklonnosť k osobám toho istého pohlavia = homosexuálna (pozri homosexualita), iného pohlavia = heterosexuálna (pozri heterosexualita), alebo oboch pohlaví = bisexuálna (pozri bisexualita). Podľa niektorých autorov a autoriek sa ľudia nachádzajú na kontinuu od homosexuálnej po heterosexuálnu orientáciu (jednodimenzionálny prístup). Podľa iných homosexuálna a heterosexuálna náklonnosť tvoria dve nezávislé kontinuá (viacdimenzionálny prístup). V závislosti od spoločenských noriem a stupňa ich zvnútornenia sa správanie človeka môže, a nemusí zhodovať s jeho/jej sexuálnou orientáciou. Výskumy uvádzajú rôzne pomery zastúpenia homosexuálnej, bisexuálnej a heterosexuálnej orientácie v populácii: najčastejšie sa uvádzajú údaje od 1 – 4 % po 25 – 40 %, v závislosti od spôsobu definovania pojmu (ako fantázií, ako správania, resp. ako dlhodobejšej identity). Údaje sa menia aj v dôsledku stupňa demokratickosti krajiny, v ktorej sa výskum uskutočňuje. Nepanuje zhoda v tom, či je sexuálna orientácia vrodená, alebo získaná. V dôsledku kultúrneho heterosexizmu sa najmä v minulosti uskutočňovali výskumy s cieľom zistiť príčiny homosexuálnej, resp. bisexuálnej orientácie, keďže boli považované za patológiu, v protiklade k „normálnej“ heterosexuálnej orientácii. Niektorí autori a autorky používajú pojem sexuálna preferencia, ktorý naznačuje, že homosexuálne správanie môže byť voľba. MŠ Zdroje: Ondrisová, S. – Šípošová, M. – Červenková, I. – Jójárt, P. – Bianchi, G.: Neviditeľná menšina: Čo (ne)vieme o sexuálnej orientácii. Nadácia Občan a demokracia, Bratislava 2002. Savin–Williams, R. C. – Cohen, K. M. (ed.): The lives of lesbians, gays, and bisexuals. Harcourt Brace College Publishers, Fort Worth 1996. Naposledy upravené: utorok 7. decembra 2004 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (0) |