Ľudské práva vzťahujúce sa na oblasť sexuality a reprodukcie človeka. Charta Medzinárodnej federácie pre plánovanie rodiny (IPPF) o sexuálnych a reprodukčných právach definuje dvanásť práv: právo na život, právo na slobodu a osobnú bezpečnosť, právo na rovnosť a ochranu pred všetkými formami diskriminácie, právo na súkromie, právo na slobodu myslenia, právo na informácie a vzdelanie, právo rozhodnúť sa uzavrieť manželstvo, založiť si a plánovať rodinu, právo rozhodnúť sa, či mať deti a kedy ich mať, právo na zdravotnú starostlivosť a ochranu zdravia, právo na prospech z vedeckého pokroku, právo na slobodu zhromažďovania a účasti na politickom živote, právo na ochranu pred mučením a zlým zaobchádzaním. Všetky sa vyskytujú v medzinárodných dokumentoch o ľudských právach vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovoru o právach dieťaťa, súčasne vyplývajú aj z dokumentov prijatých na štyroch kľúčových konferenciách OSN o ľudských právach, konaných v rokoch 1993–1995, a to na Svetovej konferencii o ľudských právach (Viedeň 1993), Medzinárodnej konferencii OSN o populácii a rozvoji (Káhira 1994), Svetovom summite o sociálnom rozvoji (Kodaň 1995) a IV. svetovej konferencii o ženách (Peking 1995). Podpísaním medzinárodných dohovorov o ľudských právach uznali zmluvné štáty právne záväzky podľa medzinárodného práva. Človek je ústredným subjektom rozvoja, preto je nevyhnutné vytvárať priaznivé podmienky, za ktorých môže každý človek využívať ľudské práva vrátane sexuálnych a reprodukčných práv. Popri nevyhnutnosti mať na zreteli význam národných a regionálnych osobitostí a rôznych historických, kultúrnych a náboženských tradícií je rovnako dôležité podporovať a chrániť sexuálne a reprodukčné práva a slobody vo všetkých politických, hospodárskych a kultúrnych systémoch. Slovensko sa na Medzinárodnej konferencii OSN o populácii a rozvoji (Káhira 1994) podpisom prijatého dokumentu zaviazalo, že bude na úrovni vlády implementovať akčný program a podávať správy o dosiahnutých výsledkoch, tento záväzok si však neplní (nezabezpečil sa oficiálny preklad ani distribúcia Akčného programu OSN na relevantné ministerstvá a inštitúcie a verejnosť nebola informovaná o zásadnom význame dokumentu pre trvalo udržateľný vývoj a rozvoj demokracie; nezabezpečila sa spolupráca s mimovládnymi organizáciami, so ziskovým sektorom a s vedeckými inštitúciami; neinicioval sa vznik špeciálneho parlamentného výboru - kompatibilného s EÚ; z vládnej úrovne sa neiniciovalo vzdelávanie na školách, podporujúce reprodukčné zdravie a reprodukčné práva - špeciálne dievčat, informujúce o rizikách sexuality, o sexuálnom zneužívaní detí atď.; ignorovala sa potreba výraznejšieho zastúpenia žien na všetkých úrovniach pri riešení problémov sexuálneho a reprodukčného zdravia, reprodukčných práv a problémov vzájomného vzťahu medzi populáciou a trvalo udržateľným rozvojom; nezabezpečil sa sociálny marketing pre antikoncepčné prostriedky tak, aby boli dostupné pre všetkých, nepodporila sa na úrovni štátu propagácia prezervatívov pri prevencii STD/HIV a ď.). Akčný program OSN vyzýva signatárske štáty, aby riešenia, ktoré navrhujú pri odstraňovaní existujúcich problémov, rešpektovali základné reprodukčné práva ľudí, medzi ktoré patria aj právo na plánované rodičovstvo a právo dieťaťa narodiť sa ako chcené. Akčný program OSN je preto komplexným programom, aby upozornil na riziko účelového vytrhávania určitých problémov z komplexu príčin a javov, ktoré charakterizujú súčasný svet a ktoré bránia jeho trvalo udržateľnému rozvoju. Medzi takéto účelové vytrhávanie problémov patrí aj diskusia o tom, či je umelé prerušenie tehotnosti (UPT) etický, alebo neetický zákrok, ako aj útoky proti legislatíve, ktorá umožňuje jeho bezpečné vykonanie v zdravotníckom zariadení. Týka sa to práva jednotlivca prejaviť slobodne svoju sexuálnu orientáciu, rozhodovať o svojom sexuálnom živote, o svojich partneroch, o čase narodenia svojich detí a o časovom odstupe medzi nimi. V dokumente OSN je uvedené, že základným princípom plánovaného rodičovstva je informovaná, slobodná voľba, od ktorej závisí dlhodobý úspech programov plánovaného rodičovstva. Demografické ciele nemajú ovplyvňovať vykonávateľov služieb plánovaného rodičovstva. Za rozvoj takýchto služieb je zodpovedná vláda, tak ako aj za súlad s ľudskými právami, etikou a profesionálnymi štandardmi. red. Zdroje: Charta sexuálnych a reprodukčných práv IPPF. Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu, Bratislava 1999. In: Cviková, J. – Juráňová, J. (ed.): Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednosti. Bratislava, Aspekt 2001. Kliment, M. - Cupaník, V.: Reprodukčné práva občianok a občanov Slovenska v kontexte záverov káhirskej konferencie OSN o populácii a rozvoji. In: Cviková, J. – Juráňová, J. (ed.): Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednosti. Bratislava, Aspekt 2001. http://www.rodicovstvo.sk Naposledy upravené: streda 14. júna 2006 Diskusia: Zobraziť všetky príspevky (0) |