|
|
|
|
|
|
(Childcare)
Opatrenia verejných, súkromných, individuálnych alebo kolektívnych služieb na naplnenie potrieb detí a ich rodičov. V pracovnej oblasti v zmysle Dohovoru o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu z roku 1981 (pozri medzinárodné dokumenty) možno hovoriť o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu, vyžadujúcich vytvorenie osobitných podmienok, ktoré zabezpečia rovnaké príležitosti.
Starostlivosť o deti zahŕňa veľké množstvo aktivít realizovaných v rodinách, prostredníctvom verejne alebo súkromne financovaných inštitúcií a osôb, ktoré súvisia so zabezpečením vhodných podmienok pre fyzický, sociálny a psychický vývoj dieťaťa. Starostlivosť o deti realizujú viacerí aktéri, ktorí vstupujú do tohto procesu na základe rozhodnutia rodičov/rodiča, alebo ako nevyhnutná súčasť spoločensky zabezpečovanej potreby výchovy a vzdelávania. V princípe existujú dve základne formy starostlivosti o deti: v rodine a mimo rodiny. Podľa veku dieťaťa sa rozlišuje starostlivosť o deti v predškolskom veku a vo veku povinnej školskej dochádzky. Kritérium veku je dôležité, keďže po dosiahnutí veku povinnej školskej dochádzky preberá značnú časť zodpovednosti za výchovu, vzdelávanie a socializáciu školský systém.
Rozhodovanie o forme starostlivosti v predškolskom veku dieťaťa sa odzrkadľuje aj v deľbe neplatenej práce v domácnosti a v participácii oboch rodičov na trhu práce.
Inštitucionálne zabezpečenie starostlivosti o deti v predškolskom veku je jedným z faktorov, ktoré môžu prispieť aj k dynamizácii ponuky pracovnej sily na trhu práce. Formy mimorodinnej starostlivosti sa v jednotlivých krajinách v mnohých ohľadoch líšia – financovaním, kritériom prístupu, dostupnosťou, dĺžkou a frekvenciou poskytovaných služieb a pod. Zariadenia pre deti do troch rokov vznikali vo veľkom počte v krajinách s vysokou mierou participácie žien na trhu práce. Významné zastúpenie majú predovšetkým v škandinávskych krajinách, kde sa v dôsledku toho, že sa vysoká miera zamestnanosti žien stala spoločenskou normou, podpora starostlivosti o deti do troch rokov chápe ako verejná záležitosť.
Predškolské zariadenia pre deti od troch rokov (v niektorých krajinách od dvoch rokov) sú najčastejšou formou poskytovania starostlivosti, ku ktorej majú prístup v drvivej väčšine prípadov všetky deti v danom veku. Takéto zariadenia sú inštitucionálne zakotvené v systéme vzdelávania, preto umiestnenie v nich nevyžaduje splnenie zvláštnych kritérií (okrem veku). Ponuka predškolských zariadení je v porovnaní so zariadeniami pre deti do troch rokov oveľa bohatšia.
Aktuálna podoba starostlivosti o deti v predškolskom veku je podmienená aj typom sociálneho štátu (welfare state):
V tzv. sociálnodemokratickom type (niekedy označovanom aj ako škandinávsky typ) sociálneho štátu sú dominantným nositeľom týchto služieb štát a obce, pričom vysoká miera decentralizácie je vyvážená celoštátne záväznými prioritami, normami a kritériami, ktoré musia zriaďovatelia spĺňať.
Pre tzv. konzervatívno-korporativistický typ sociálneho štátu (napr. Nemecko, Rakúsko alebo Francúzsko) je charakteristická veľká pluralita poskytovateľov služieb starostlivosti. Prevahu majú súkromní poskytovatelia, často s podporou cirkevných a neziskových organizácií. Princíp subsidiarity, dôsledne uplatňovaný v Nemecku a Rakúsku, často neumožňuje zorganizovať služby starostlivosti s ohľadom na určité spoločensky (politicky) preferované ciele – ako napr. zosúladenie pracovného a rodinného života.
Liberálny typ sociálneho štátu (v Európe napr. Veľká Británia) ponecháva oblasť starostlivosti o deti v predškolskom veku prevažne na ponuku trhu (do troch rokov; od troch rokov sú zariadenia starostlivosti súčasťou vzdelávacieho systému). Oslabenie vzťahu štátu a zabezpečovania starostlivosti je kompenzované rôznymi druhmi daňových úľav a odpisov nákladov spojených s preukázanými výdavkami na mimorodinnú starostlivosť o dieťa.
Krajiny južnej Európy sú v porovnávacích výskumoch často zaraďované do typu sociálneho štátu, ktorý sa nazýva rudimentárny alebo aj familitaristický s málo rozvinutými službami starostlivosti. Pre uvedené štáty je charakteristická fragmentarizácia služieb starostlivosti, ktorá sa prejavuje vo veľkých rozdieloch medzi jednotlivými regiónmi.
Na Slovensku bola v minulosti vybudovaná široká sieť jaslí a materských škôl. Po roku 1990 sa zredukoval najmä počet jaslí, ale aj materských škôl. Materské školy sú určené pre deti vo veku od 2 rokov. Kým v roku 1990 bolo v SR 4025 materských škôl, ktoré navštevovalo 216 336 detí, v roku 2000 ich bolo 3263 a navštevovalo ich 153 633 detí. Záujem o umiestnenie v materskej škole je väčší ako ponuka zariadení. Okrem štandardných materských škôl existujú aj špeciálne materské školy pre deti so zdravotným postihnutím.
DG, JF, ZV
Zdroje:
Bahle, T. - Pfenning, A.: Angebotsformen und Trägerstrukturen sozialer Dienste im europäischen Vergleich. Arbeitspapiere N.34, Mannheimer Zentrum fur Europäische Sozialforschung 2001.
Kamerman, S. B.: Early Childhood Education and Care: An Overview of Developments in the OECD Countries. Research Papers, The Institute for Child and Family Policy, Columbia University NY 2000.
Dohovor MOP o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 156. www.employment.gov.sk
OECD: The OECD Employment Outlook 2001. Paríž, OECD 2001.
www.education.gov.sk
Naposledy upravené:
utorok 3. mája 2005
Diskusia:
Zobraziť všetky príspevky (0)
| | | |
|
Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i
|
|
|
