Erika Kvapilová

Glosár, ktorý sa vám dostáva do rúk, vznikol na podnet Koordinačného výboru pre problematiku žien (KVPŽ), ktorý do roku 2002 pracoval ako poradný orgán ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR, zodpovedného aj za politiku rovnosti príležitostí žien a mužov. V rámci diskusií na stretnutiach KVPŽ vznikla potreba zlepšiť komunikáciu nielen v rovine praktickej spolupráce, ale aj v základnej jazykovej rovine. Ukázalo sa totiž, že terminológia pokrývajúca rodovú oblasť nie je pre každého či každú samozrejmosťou.
Rodová terminológia však nie je iba jazykovým problémom. Oveľa vážnejšie je, že terminologické nedorozumenia majú praktický dopad a často sa negatívne prejavujú na schopnosti či neschopnosti jednotlivcov a skupín angažovaných v oblasti rovnosti príležitostí žien a mužov dohodnúť sa na:

• identifikácii oblastí, v ktorých sa najviac prejavuje a reprodukuje neopodstatnená nerovnosť založená na rozdielnosti rodov;
• formulovaní stratégií a konkrétnych postupov pri odstraňovaní diskriminácie v rôznych oblastiach života, založených na rozdielnosti rodov (identifikácia a prekonávanie bariér);
• formulovaní pozitívnych stratégií a akcií zameraných na dosiahnutie rovnosti rodov (najmä na občianskom princípe).

Mnohé vyspelé krajiny sveta, najmä členské krajiny Európskej únie, prijali v ostatných rokoch do svojej legislatívy zákony, ktorých cieľom je zabrániť rozličným formám diskriminácie na základe rodu. Niektoré z nich majú dokonca explicitne formulované zákony o rovnosti príležitostí žien a mužov, hoci treba zdôrazniť, že sa zväčša týkajú oblasti práce (zamestnanosti).
Slovenská terminológia za oblasť rodovej problematiky nie je ešte ustálená. Možno povedať, že mnohé termíny iba vznikajú, často veľmi ťažko, pretože preklad (predovšetkým anglických, nemeckých a francúzskych) pojmov z tejto oblasti do slovenčiny tak, aby bol presne zachovaný ich zmysel, sa javí niekedy priam nemožný. S novými pojmami sa k nám totiž dostávajú aj nové obsahy, takže spolu s novými myšlienkami vzniká aj príslušná slovenská terminológia (v jednotlivých heslách sú uvedené aj anglické termíny, aby sa dali ľahšie identifikovať).
Glosár bude mať pomerne široké využitie: poslúži pracovníkom a pracovníčkam štátnej správy, mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú problematikou občianskych práv, diskriminácie a pod. Je využiteľný aj pre študentky a študentov stredných a vysokých škôl.
Autorky a autori glosára vybrali a vysvetlili obsah najdôležitejších či najčastejšie používaných pojmov a poskytli základnú informáciu o najdôležitejších medzinárodných a domácich inštitúciách, dokumentoch a pod., ktoré sa venujú otázkam rodovej rovnosti. Glosár má teda informačnú funkciu, no považujeme ho aj za príspevok k riešeniu problematiky rovnosti rodov na Slovensku.
Glosár vznikol vďaka finančnej podpore Rozvojového fondu OSN pre ženy (UNIFEM) a jeho vydanie umožnil príspevok Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Čo je rovnosť rodov a prečo je taká dôležitá?
Termíny a slovné spojenia ako rod, rovnosť rodov, rodové roly a stereotypy a pod. sú relatívne nové. Vo vyspelých západných krajinách sa zväčša vzťahujú na situácie, keď muži a ženy síce majú rovnaké práva (a povinnosti), ale v praxi sa s nimi zaobchádza nerovnako. Z obsahového hľadiska tieto pojmy úzko korešpondujú s problematikou diskriminácie, a aj preto sú stále predmetom politickej diskusie. Koncepty vzťahujúce sa k rodu prekonávajú tradičné pohľady na deľbu práce a moci medzi ženami a mužmi v spoločnosti a v rodine. Nabúravajú a spochybňujú zažité predstavy o večných, “prirodzených” a typických danostiach žien (láskavé matky, strážkyne rodinného krbu, chápavé a obetavé manželky...) a mužov (hlavy rodín, živitelia...), pričom oba rody, mužský i ženský, chápu ako rovnocenné a rovnako dôležité pre prežitie, fungovanie a pozitívny rozvoj spoločnosti. Cieľom rodových pojmov a pohľadov je však predovšetkým odhaľovanie neopodstatnených nerovností v postavení mužov a žien v spoločnosti, práci a rodine, vytváranie rovnakých podmienok pre rozvoj všetkých ich potencií a schopností, ktoré boli doposiaľ nevyužité. V konečnom dôsledku tak prispievajú k demokratizácii spoločností, kde podiel práce žien na spoločenskom rozvoji je nielen formálne či deklaratívne uznávaný, ale kde je ženám reálne priznané právo legitímne, slobodne a rovnako participovať na tomto rozvoji, usmerňovať ho a rovnakým dielom (ako muži) užívať jeho výsledky.

Rovnosť rodov ako základné ľudské právo
V medzinárodnom a nadnárodnom kontexte majú pre formálne (legálne) a reálne zrovnoprávnenie mužov a žien mimoriadny význam dokumenty organizácií, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv, najmä dokumenty OSN. Medzi najdôležitejšie z nich patria: Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948), Dohovor o politických právach žien (1952), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966), Deklarácia OSN o odstránení diskriminácie žien (1967), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Deklarácia o odstránení všetkých foriem násilia proti ženám (1993), Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1999). Prijatie týchto dokumentov členskými krajinami sa stáva legálnym záväzkom, ktorého plnenie či neplnenie podlieha periodickému monitoringu zo strany príslušných orgánov OSN.
Legislatívne a iné podporné aktivity, zamerané na odstránenie diskriminácie v oblasti základných ľudských práv na základe rodu, ako aj na dosiahnutie reálnej rovnoprávnosti mužov a žien ako predpokladu rozvoja demokracie, ktoré majú tiež dôležité dôsledky na situáciu v tejto oblasti na Slovensku, sa v ostatnom čase výrazne zintenzívnili aj v rámci práce iných nadnárodných inštitúcií, predovšetkým v rámci aktivít orgánov Rady Európy, Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a Európskej únie. 
Na Slovensku je pre garanciu rovnoprávneho postavenia mužov a žien (ako základného ľudského práva) podstatná predovšetkým Ústava Slovenskej republiky, konkrétne článok 12, kde sú explicitne garantované rovnaké práva všetkým občanom SR, okrem iného aj bez ohľadu na pohlavie (rod).
Rovnaké práva žien a mužov vo všetkých oblastiach života, garantované zákonmi, možno považovať skôr za proces ako za stav (skutočnosť). Nielen v rámci plnenia záväzkov vyplývajúcich z nášho členstva v medzinárodných organizáciách, ktorých dokumenty SR prijala do svojej legislatívy, ale aj v rámci procesu aproximácie práva SR právu Európskej únie sa postupne odstraňujú z nášho zákonodarstva prvky, ktoré by mohli mať diskriminačný charakter. Istým kvalitatívnym krokom, ktorý by mal znamenať viditeľný posun od antidiskriminácie k pozitívnemu garantovaniu rovnosti (aj rodov), je Zákon o rovnakom zaobchádzaní.
No podobne ako v prípade medzinárodných dokumentov, formálna legislatíva automaticky neznamená reálnu implementáciu a skutočnú zmenu postavenia žien v spoločnosti, ich rovnakú participáciu na rozhodovacích procesoch, ekonomickej moci a rovnaké postavenie v rámci rodiny.
Z tohto pohľadu majú preto mimoriadny význam rôzne podporné aktivity (kampane, výskumy, diskusie a pod.), ako i zriaďovanie inštitúcií, najmä na vládnej a/alebo rezortnej úrovni, ktorých hlavným cieľom je implementácia záväzkov vyplývajúcich z legislatívy a iniciovanie aktivít na podporu rovnosti rodov vo všetkých oblastiach života.
Ak hovoríme o identifikácii problémov a implementácii politiky rovnosti príležitostí mužov a žien do spoločenskej praxe, treba zdôrazniť, že aj na Slovensku zohrávajú v tejto oblasti nezastupiteľnú úlohu početné mimovládne organizácie, ktoré upozorňujú na vážne nedostatky a iniciujú opatrenia, ktoré podporujú zreálnenie týchto procesov.

Rovnosť príležitostí žien a mužov, základná podmienka rozvoja politickej demokracie
Napriek tomu, že v súčasných vyspelých demokraciách neexistujú podstatné formálne rozdiely medzi politickými právami žien a mužov, reálna moc sa väčšinou sústreďuje v rukách mužov. Nízka politická participácia žien (podiel žien na významných rozhodovacích postoch) je stále typickou črtou nielen transformujúcich sa štátov, ale aj mnohých vyspelých západných krajín, s výnimkou škandinávskych režimov.
Prečo je vyššia participácia žien v politike taká dôležitá? Odborníci a odborníčky vo všeobecnosti pokladajú hranicu 30-percentného zastúpenia žien v dôležitých politických funkciách za zlomovú. V praxi to znamená asi toľko, že pod touto hranicou nie sú zvyčajne ženy – političky schopné rovnocenne ovplyvňovať závažné rozhodnutia a efektívne presadzovať politickú agendu, ktorá by reprezentovala špecifické záujmy žien, resp. ktorá by podporovala proces vyrovnávania príležitostí medzi ženami a mužmi v reálnom živote. “Ženská agenda” sa tak stáva sekundárnou, menej podstatnou, priam reziduálnou - vždy existujú “dôležitejšie” spoločenské problémy. Obsah spoločenskej demokracie je tak nevyvážene vytváraný a reprodukovaný reprezentantmi “silnejšieho pohlavia”.
V diskusiách na túto tému sa aj na Slovensku často objavujú otázky ako: Čo to je “ženská agenda”, v čom spočívajú jej špecifiká? Znamená rovnaké zastúpenie žien v rozhodovacích politických funkciách automaticky, že ženská agenda sa stane súčasťou reálnej politiky? Sú, alebo nie sú muži schopní formulovať a presadzovať (aj) záujmy žien? Existuje nejaký rozpor medzi záujmami žien a mužov?
Všetky tieto otázky sú mimoriadne dôležité a hľadanie odpovedí na ne (ako proces) je integrálnou súčasťou dosahovania politickej demokracie, ktorá reálne rešpektuje rovnosť rodov. Aj keby sa zdalo, že “ženská agenda” je len akýsi abstraktný pojem, výraz potreby zdôrazniť odlišnosť rodu, nie je tomu tak. Aj na Slovensku máme už dnes množstvo konkrétnych príkladov, ktoré pomáhajú napĺňať (historický) obsah tohto pojmu. Sú to najmä aktivity a iniciatívy mimovládnych organizácií, jednotlivkýň a jednotlivcov, orientované na právo ženy rozhodovať slobodne o svojom tele (problém umelého prerušenia tehotenstva, umelého oplodnenia, násilia, registrovaného partnerstva atď.), iniciatívy za vyššie zastúpenie žien v politike (pokusy o uzákonenie systému, ktorý by ženám garantoval minimálne 30 % zastúpenie v parlamente, diskusie o zmene vnútrostraníckych pravidiel obsadzovania dôležitých postov), či dosiahnutie rovnosti rodov v ekonomickej oblasti (mzdy, rovnaké podmienky pre dosahovanie odborného a funkčného postupu žien a mužov) alebo pokusy upozorniť nielen na právo ženy pracovať, ale aj na právo pracujúcej matky mať svoju rodinu (potreba kvalitných, cenovo dostupných zariadení pre deti, starých, chorých a inak odkázaných členov rodín, rovnomerné zdieľanie domácich prác a povinností vyplývajúcich z výchovy detí medzi mužmi a ženami) a pod.

Rovnaké postavenie mužov a žien v práci
Podobne ako rovnaké zastúpenie žien na politickej moci, aj problém rovnosti rodov v ekonomickej oblasti vyvoláva mnoho otázok, a nie každý chápe tieto nerovnosti (aj) ako problém rodov. Faktom však je, že:

• aj na Slovensku existuje “rodová segregácia” trhu práce a povolaní. Ženy výrazne prevažujú v zdravotníctve a sociálnych službách, školstve, peňažníctve a poisťovníctve, v oblasti hotelových a reštauračných služieb, a profesijne sú početnejšie zastúpené ako zdravotnícke pracovníčky, pedagogičky, predavačky, vedecké a odborné pracovníčky, nižšie administratívne pracovníčky, robotníčky v ľahkom priemysle.
• Priemerná mzda žien dosahuje približne 75 % priemernej mzdy mužov.
• Aj v rámci rovnakého dosiahnutého stupňa vzdelania sú mzdy žien viditeľne nižšie. Priemerná nominálna mzda vysokoškoláčok dosahovala v roku 1999 iba niečo vyše 65 % mzdy vysokoškolákov. Táto skutočnosť je do určitej miery odrazom ďalšej diskrepancie: vedúce (a teda aj lepšie platené) miesta sú prevažne obsadzované mužmi, a to aj v prípade rovnakého vzdelania a praxe žien. 

Prečo je rovnosť rodov v tejto oblasti taká dôležitá? Participácia žien na trhu práce, rovnaké odmeňovanie a postavenie žien v ekonomickej oblasti (ekonomická pozícia) je základom a východiskovým predpokladom rovnakého postavenia vo všetkých oblastiach života - v politike i v rodine. Švédsky sociológ Walter Korpi to vyjadril takto:  “Participácia na trhu práce neovplyvňuje iba distribúciu zdrojov, ktoré sú základom materiálnej nerovnosti. Takáto participácia má pravdepodobný vplyv aj na sebavnímanie, identitu. (...) Participácia na trhu práce veľmi pravdepodobne ovplyvňuje vzory vzájomnej interakcie mužov a žien a má vplyv na vyjednávaciu pozíciu v rámci rodiny. Zmenená distribúcia vnútrorodinnej vyjednávacej moci je pravdepodobne podmienkou pre zmeny v distribúcii starostlivosti o členov rodiny.” (Korpi, W.: Faces of Inequality. In: Social Politics 2000 zv. 7, č. 2, s. 140.)

Rovnaké sociálne práva
Sociálne práva sa často chápu ako pokus o odstránenie bariér plného využitia občianskych slobôd a politických práv. Ich vývoj v 20. storočí bol však z hľadiska rodov kontroverzný. Sociálne práva ako najmladší prvok občianskych práv sa totiž v moderných sociálnych štátoch budovali najmä ako práva odvodené od platenej práce (mužov), pričom viac-menej ignorovali významnú oblasť reprodukcie spoločnosti – neplatenú prácu (v domácnosti a pri výchove detí), v prevažnej väčšine vykonávanú ženami (aj zamestnanými), a jej význam pre reprodukciu a vývoj spoločnosti. Oblasť sociálnych práv ako súčasť občianskych práv je tak stále výrazne poznamená rodovými stereotypmi (sociálne práva žien sú odvodené predovšetkým od ich statusu pracovníčok, alebo matiek, alebo manželiek, nie občianok). 
Proces odstraňovania týchto disproporcií je dlhodobý a jeho výsledky sú v jednotlivých krajinách rôzne. Najvýraznejšie výsledky aj v tejto oblasti zaznamenali severské štáty, kde existuje podpora ženskej zamestnanosti a adekvátna ochrana pracujúcich matiek, kde sa uplatňuje individuálne zdaňovanie (odbúravanie ekonomickej závislosti žien na mužskom živiteľovi), kde funguje extenzívny systém verejných – alternatívnych, kvalitných a cenovo dostupných - služieb pre rodiny s deťmi, kde starostlivosť o deti je rovnomernejšie rozdelená medzi rodičov (materská a otcovská dovolenka) a pod.
Slovensko, paradoxne aj vďaka predchádzajúcemu režimu, ktorý podporoval ženskú zamestnanosť a poskytoval širokú sieť bezplatných služieb pre rodiny s deťmi, zdedilo v tejto oblasti pomerne priaznivú legislatívu, ktorá je dobrým základom pre ďalší rozvoj pri dosahovaní rovnosti v oblasti sociálnych práv žien a mužov. Nedostatky sa prejavujú najmä v implementácii a reálnom využívaní týchto práv, ktoré sú ovplyvnené mnohými skutočnosťami (ekonomické obmedzenia a presúvanie zodpovednosti za ekonomické a sociálne zabezpečenie na rodinu, najmä na ženy, podporované reprodukciou “tradičných” vzorov správania mužov a žien a náhľadmi na ich postavenie a úlohy v rodine a pod.).
Cieľom dosahovania rovnosti rodov vo všetkých oblastiach života je odstránenie neopodstatnených nerovností, ktoré priamo vyplývajú z príslušnosti k istému rodu. Veľa pre to môže urobiť legislatíva (antidiskriminačná, či dokonca dočasná pozitívne diskriminačná), ale rodové disproporcie, o ktorých sme hovorili, nemožno úspešne odstrániť len prostredníctvom legislatívy, dôležitá je zmena kultúry, posun hodnôt, zmeny v tom, ako ženy a muži vnímajú sami seba a seba navzájom. Potenciálnych aktérov na tomto poli je mnoho (odbory, mimovládne ženské organizácie, profesijné združenia, politické strany a pod.), ale ich schopnosť dosiahnuť pozitívne výsledky závisí od mnohých skutočností. Diskusia o nich však už prekračuje rámec tohto úvodu.