Označuje neviditeľné rodové bariéry vo firmách, inštitúciách, spolkoch a iných organizáciách. Je to súbor nepísaných pravidiel, noriem, spôsobov konania, riadenia, organizácie, plánovania a hodnotenia v rámci korporačnej kultúry jednotlivých firiem, ktoré ženám (ale aj príslušníkom etnických a iných sociálnych menšín) neumožňujú alebo priamo znemožňujú postúpiť na vyššie manažérske a vedúce pozície. 

Pojem do štúdia trhu práce, ekonomiky a manažmentu v roku 1987 zaviedla Ann Morrison. Strop znamená hranicu, po ktorú sa ženy vo svojom postupe dostanú, a sklený obrazne vyjadruje skutočnosť, že žena už vďaka svojim profesionálnym kvalitám na špičkovú pozíciu dovidí a dokáže si predstaviť svoje pôsobenie v nej.

Sklený strop spočíva buď v tom, že sa ženám znemožňuje prístup priamo na vyššie pozície, alebo v tom, že sa im znemožňuje prístup k cestám, ktoré tento postup otvárajú. Môže sa tak diať formálnymi, ale aj neformálnymi, skrytými postupmi.

Aj ženy, ktoré sa cez sklený strop do vyšších pracovných pozícií dostanú, môžu byť ďalej konfrontované so skúsenosťou sklených stien. Hoci formálne sú na vysokých pracovných pozíciách, sklené steny ich od týchto pozícií v skutočnosti naďalej oddeľujú.

Sklený strop je typom nepriamej rodovej diskriminácie. Svedčí o ňom o. i. vyšší rodový rozdiel v odmeňovaní v mzdovom pásme vyšších príjmov (v porovnaní s rodovým rozdielom v mzdovom pásme nižších príjmov).

Existenciu skleného stropu vo vysokoškolskom vzdelávaní, vede a výskume na Slovensku zdokumentovali a preukázali výskumníčky Centra rodových štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2004 na Slovensku ženy tvorili 48,4 % zo všetkých odborných asistentov, ale so zvyšujúcou sa vedecko-pedagogickou funkciou ich počet klesal. Na docentskom poste pôsobilo 31,8 % žien z celkového počtu a na profesorskom poste len 13,8 % žien z celkového počtu.

Opatrenia proti pôsobeniu skleného stropu na pracovné dráhy žien sú rôzne. V korporátnej sfére je populárny napr. mentoring, v ktorom žena so skúsenosťou vo vyššej pracovnej pozícii odovzdáva svoje poznatky a skúsenosti ďalšej žene, ktorá sa na vstup do vyššej pracovnej pozície pripravuje a usiluje oň. Ďalším nástrojom sú kvóty. V novembri 2012 Európska komisia nariadila, aby v správnych radách verejne kótovaných spoločností (teda spoločností, s ktorých akciami sa obchoduje na burze) s výnimkou malých a stredných podnikov, mali ženy aspoň štyridsaťpercentné zastúpenie.

JF, BK, ĽK

Filadelfiová, Jarmila – Guráň, Peter – Šútorová, Daniela: Rodové štatistiky na Slovensku. MSŠR, SPACE, MPSVR SR, Bratislava 1999.

Bútorová, Zora – Filadelfiová, Jarmila – Cviková, Jana – Gyárfášová, Oľga – Farkašová, Katarína: Muži, ženy a rovnosť príležitostí II. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (ed.): Slovensko 2002. Situačná správa o stave spoločnosti. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002.

Morrison, Ann M.: Breaking the glass ceiling. Can women reach the top of America's largest corporations? Addison-Wesley, Reading 1987.

Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava 2013.

Szapuová, Mariana – Kiczková, Zuzana – Zezulová, Jana (ed.): Na ceste k rodovej rovnosti. Ženy a muži v akademickom prostredí. IRIS, Bratislava 2009.