Presvedčenie o existencii „pravej“ podstaty osôb alebo vecí. V kontexte feministickej kritiky sa chápe ako presvedčenie o nemeniacich sa a neredukovateľných vlastnostiach, podstatách, ktoré sú konštitutívne pre mužskosť a ženskosť; definujú, „čo“ muži a ženy „sú“.

Argumenty na základe esencializmu paušalizujú a neadekvátne zovšeobecňujú, keď nepripúšťajú rozmanitosť životov žien a mužov a podporujú nemennosť rodových vzťahov.

Najčastejšie používanie pojmu esencializmus poukazuje na biologický esencializmus, ktorý tvrdí, že podstatné vlastnosti osôb sú zakotvené v biológii, v tele, či už v hormónoch, alebo génoch. Feministické biologičky tento prístup vyvracajú, lebo neberie do úvahy sociokultúrne vplyvy na vytváranie rodu a príliš zjednodušuje pohľad na fungovanie biologických tiel. 

Feministická kritika vznáša námietky predovšetkým voči dvom chápaniam, ktoré sú často spájané: 
- univerzalizmus (generický, rodový esencializmus), ktorý tvrdí, že všetky ženy zdieľajú istú „ženskosť“, ich prirodzenosť je rovnaká;
- individuálny esencializmus, ktorý ženskosť pripisuje špecifickej podstate každej individuálnej ženy.

Feministická teória kritizuje jednak univerzalizmus, keď hovorí, že akúsi rovnakú „ženskosť“ nemôžu zdieľať všetky ženy, lebo ju spoluvytvárajú ďalšie premenné, ako sú etnicita, rasa, trieda, kultúra, sexualita, skúsenosť či rodová rola, a kritizuje aj individuálny esencializmus, lebo ak sa ženami ako osobami istého rodu „nerodíme, ale stávame“ (Simone de Beauvoir: Druhé pohlavie), tak aj „ženskosť“ je niečím, čo podlieha zmene a nie je fixovaná na individuálnu podstatu človeka.

Obvinenia z esencializmu sú už tradičným argumentom, ktorý bol dôležitý v kritike kategórie žien v druhej vlne feminizmu v Západnej Európe a Spojených štátoch amerických. Tá totiž zneviditeľňovala skúsenosti „iných“ než bielych, heterosexuálnych a vzdelaných žien zo strednej vrstvy. Tiež bol namierený proti tým feministickým prúdom, ktoré sa pokúšali priradiť „ženským“ vlastnostiam ako starostlivosť o deti, materstvo, pacifizmus atď. pozitívnu hodnotu, ďalej proti ekofeminizmu nástojacemu na výnimočnom pute žien s prírodou či feminizmu sexuálnej diferencie, postulujúcemu ženskú identitu ako radikálne odlišnú od mužskej (a celkom sa vymykajúcu patriarchálnemu symbolickému systému). 

Hoci feministické teoretičky odmietajú predstavu podstaty žien, ktorá pretrváva v dejinách a v rozličných kultúrnych prostrediach sa nemení, viaceré z nich dávajú pred obávaným „rozpadom“ kategórie žien prednosť tzv. strategickému esencializmu (Gayatri Chakravorty Spivak). Označuje pozíciu, ktorá postuluje ženy ako politický subjekt konajúci proti diskriminácii v spoločnostiach ovládaných mužmi.

ĽK

Birke, Lynda: Biological essentialism. In: Code, Lorraine (ed.): Encyclopedia of feminist theories. Routledge, Londýn – New York 2000, s. 46 – 47.

Fuss, Diana: Essentialy speaking: feminism, nature and difference. Routledge, Londýn – New York 1989.

Lacinová, Ľubica: O diskusii biologické a/verzus kultúrne. In: Kiczková, Zuzana – Szapuová, Mariana (eds.): Rodové štúdiá. Súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Univerzita Komenského, Bratislava 2011, s. 81 – 97.

Stoljar, Natalie: Essentialism. In: Code, Lorraine (ed.): Encyclopedia of feminist theories. Routledge, Londýn – New York 2000, s. 177 – 178.