Forma politickej moci, ktorú uplatňujú muži voči ženám.

Je jedným z najdiskutovanejších pojmov. Niektoré teoretičky (Gayle Rubin) ho ako vládu otcov nad ženami a mladšími mužmi situujú do starozákonnej histórie a na opis mužskej nadvlády v súčasnosti používajú termín systém pohlavia a rodu (sex/gender system). Carole Pateman však tvrdí, že s príchodom modernity patriarchát nezmizol, ale modifikoval sa do podoby fraternálneho patriarchátu – teda systému, v ktorom muži, viazaní bratským putom, uplatňujú moc voči ženám.

Patriarchát ako výlučné vysvetlenie útlaku žien dôkladne premysleli zástupkyne radikálneho feminizmu, najmä Kate Millett. Patriarchát chápe ako „inštitúciu, pomocou ktorej ženskú polovicu populácie ovláda druhá, mužská polovica, pričom sa dodržiava dvojaký princíp patriarchátu: muž ovláda ženu, starší muž ovláda mladšieho muža“.

Podľa marxistických feministiek patriarchát koexistuje spolu s ďalším systémom útlaku, s kapitalizmom. Tým, čo spôsobuje, že patriarchát sa reprodukuje, je podľa Heidi I. Hartmann „mužská kontrola ženskej práce; tak v domácnosti, ako aj na trhu práce z deľby práce medzi rodmi profitujú skôr muži“. Jadrom patriarchátu je teda podľa marxistických feministiek rodová deľba práce, jej riadenie a kontrola – a to tak v súkromnej, ako aj vo verejnej sfére.

Sociologička Sylvia Walby definuje patriarchát ako „systém sociálnych štruktúr a praktík, v ktorých muži ovládajú, utláčajú a vykorisťujú ženy“. V rozvinutých priemyselných spoločnostiach má patriarchát podobu analyticky oddeliteľných štruktúr, v ktorých môžu ženy rozlične účinkovať – práca v domácnosti (vykonávajú ju ženy a ich manželia si privlastňujú jej hodnotu); vzťahy v sfére platenej práce (ženy sú segregované do istých povolaní a sú horšie platené); štát (štátne inštitúcie ovládajú muži a legislatíva, ktorú tvoria, nezohľadňuje záujmy žien); násilie páchané na ženách; sexualita (muži majú kontrolu nad telami žien); kultúra. 

V týchto súvislostiach sa hovorí o dvoch základných režimoch patriarchátu: o súkromnom a verejnom. Tak ako sa ženy vo zvýšenej miere presúvajú zo súkromnej do verejnej sféry, uskutočňuje sa v niektorých štruktúrach aj posun od súkromnej k verejnej forme patriarchátu. 

JF, ĽK

Alcock, Pete – Erskine, Angus – May, Margaret (ed.): The Blackwell dictionary of social policy. Blackwell, Oxford 2002, s. 176 – 177.

Aspekt 2/2000 – 1/2001, Patriarchát.

Hartmann, Heidi I.: Rodina ako miesto pre rod, triedu a politický boj. In: Aspekt, 2000-2001, č. 1, s. 10 – 25.

Jackson, Stevi: Feminist social theory. In: Jackson, Stevi – Jones, Jackie (ed.): Contemporary feminist theories. Edinburgh UP, Edinburgh 1998, s. 12 – 33.

Kobová, Ľubica: Feministické je politické. Problémy feministickej politickej teórie. In: Kiczková, Zuzana – Szapuová, Mariana (eds.): Rodové štúdiá. Súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Univerzita Komenského, Bratislava 2011, s. 273 – 293.

Millett, Kate: Sexuální politika. In: Oates-Indruchová, Libora (ed.): Dívčí válka s ideologií. Klasické texty angloamerického feministického myšlení. SLON, Praha 1998, s. 69 – 88.

Pateman, Carole: Sexuálna zmluva. ASPEKT, Bratislava 2000.
Walby, Sylvia: Theorizing patriarchy. Basil Blackwell, Oxford 1990.