|
|
(Sexual contract)
Zamlčiavaná časť sociálnej (spoločenskej) zmluvy, ktorá ustanovuje systematický prístup mužov k telám žien. Odhaľuje zdanlivo neutrálnu verejnú sféru liberálnych zmluvných vzťahov medzi slobodnými indivíduami ako určenú pohlavnou odlišnosťou.
Pojem sexuálnej zmluvy zaviedla do feministickej teórie austrálska politologička Carole Pateman, keď podrobila kritike zmluvné koncepcie vzniku štátu a občianskej spoločnosti, ktoré legitimizujú rovnosť všetkých jednotlivcov a vzťahy ľudí v občianskej spoločnosti popisujú ako konsenzuálne, založené na súhlase a dohode.
Pre vystopovanie toho, kde dochádza k uzatvoreniu sexuálnej zmluvy, je potrebné stručne poukázať na rozvíjanie (fiktívnych) príbehov sociálnej zmluvy. Tie sú síce u jednotlivých teoretikov (napr. Rousseau, Hobbes, Locke atď.) odlišné, no všetky, navzdory proklamáciám, rozprávajú patriarchálne príbehy. Kontraktaristi (filozofickí stúpenci idey spoločenskej zmluvy) sa voči patriarchalistom (politickí teoretici, ktorí patriarchát interpretujú ako vládu otcov; napr. Filmer) jasne vymedzujú – vo svojich teóriách nechcú legitimizovať prirodzenú moc vládcov (prirovnávanú k prirodzenej moci otcov, patriarchov v rodinách); moc môže totiž pochádzať len zo zmluvy medzi slobodnými indivíduami. Nimi sú napr. u Locka synovia, ktorí otca zabijú, a tak zrušia jeho moc a uzavretím prvotnej zmluvy ustanovia „občiansku, resp. politickú spoločnosť, rozdelenú na dve sféry“ (Pateman 2000, s. 124). Prirodzená podriadenosť synov otcovi sa v tomto príbehu vyčlení ako nepolitická; súkromný alebo rodinný život preniknutý otcovskou mocou je tým, vedľa čoho povstane občianska spoločnosť.
Čo sa v tomto príbehu zamlčiava, je fakt, že samotnému zrodeniu synov musí predchádzať dohoda medzi dvoma dospelými ľuďmi mužského a ženského pohlavia. Predmetom tejto zmluvy, ktorá je celkom prekrytá zmluvou medzi bratmi, je „právo na sex, resp. manželské právo, toto prvotné politické právo“ (Pateman 2000, s. 124). Táto sexuálna zmluva okrem uplatnenia práva manžela na manželku zakladá aj „systematický prístup mužov k telám žien“ (Pateman 2000, s. 13) – zostáva však niečím, čo teórie sociálnej zmluvy zamlčiavajú a neuznávajú ako základ, ktorý dáva možnosť vzniku istého typu jednotlivca, občana ako člena verejnej občianskej spoločnosti.
Ženy sú v nejasnej pozícii – ich podriadenosť sa v dôsledku rozdielu medzi pohlaviami považuje za prirodzenú, z čoho vyplýva nemožnosť byť rovnoprávnymi partnerkami v zmluvných vzťahoch. No zároveň do manželstva vstupujú zmluvným aktom, ktoré rovnoprávne postavenie oboch zmluvných strán predpokladá. Podstatou manželskej zmluvy je však potvrdenie tohto nedostačujúceho bytia žien. Takáto zmluva je potom „zmluvou“ len vo veľmi ironickom zmysle.
Pateman tvrdí, že patriarchát napriek vymedzeniu sa kontraktaristov voči patriarchalistom celkom nevymizol, ale pretransformoval sa do moderného klanového patriarchátu, v ktorom sú „ženy podriadené mužom ako mužom, ako spoločenskému klanu“ (Pateman 2000, s. 14). Žena teda nie je podriadená len manželovi ako mužovi v jej bezprostrednej, „súkromnej“ blízkosti, ale nároky mužov sa potvrdzujú aj vo verejnej sfére.
Príbeh sexuálnej zmluvy narúša zdanlivé hranice medzi verejnou a súkromnou sférou, lebo politizuje pohlavnú odlišnosť mužov a žien. Kritizuje liberálnu predstavu indivídua, ktoré je vlastníkom svojho tela a môže ho zmluvne viazať. Súčasné koncepcie jednotlivca i zmluvy vyjadrujú predpoklad oddeliteľnosti tela od Ja; konkrétne napr. v argumentácii v prospech prostitúcie ako zmluvného vzťahu, kde sa predávajú sexuálne služby (akoby oddeliteľné od Ja ženy-prostitútky). Pateman však tvrdí, že „medzi telom a Ja existuje integrujúci vzťah. Telo a osobnosť nie sú totožné, ale osobnosť je neoddeliteľná od tela.“ (Pateman 2000, s. 263.) Preto ani východiskom z tohto paradoxného simultánneho začlenenia do občianskej spoločnosti a vylúčenia žien z nej nie je transcendovanie ich tiel, predovšetkým ich reprodukčných schopností, alebo predstava neutrálneho jednotlivca, ale priznanie politickej relevancie pohlavne odlíšených tiel.
Kritika základov liberalizmu, ako ju prekladá Pateman, osvetľuje nielen kontext sexuálnej zmluvy, ale komparáciou sexuálnej zmluvy s pracovnou zmluvou a zmluvou o otroctve významným spôsobom prispieva aj k tematizovaniu pracovnoprávnych vzťahov. Oprávnená je však aj kritika politickej filozofky Wendy Brown (1995), ktorá vyzýva na problematizáciu vzťahu súčasného liberalizmu a zakladajúcich historických a fiktívnych príbehov sociálnej zmluvy. Brown tvrdí, že „liberálne politické poriadky už kvôli svojej legitimite nepotrebujú odkazovať na imaginárnu sociálnu zmluvu“ (s. 137). Preto je viac než potrebné obrátiť feministickú kritiku aj na iné inštitúcie liberalizmu, nielen na zmluvu.
ĽK, BK
Zdroje:
Brown, W.: States of injury: power and freedom in late modernity. Princeton UP, Princeton 1995.
Pateman, C.: Sexuálna zmluva. Aspekt, Bratislava 2000.
Wright, J. H.: Carole Pateman. In: Code, L. (ed.): Encyclopedia of feminist theories. Routledge, Londýn – New York 2000, s. 377.
Naposledy upravené:
pondelok 3. apríla 2006
Diskusia:
Zobraziť všetky príspevky (0)
| | | |
|
