|
|
(Rights of women)
Práva žien a dievčat, chápané ako integrálna, nescudziteľná a neoddeliteľná súčasť univerzálnych ľudských práv.
Vývoj agendy ľudských práv smeruje od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948) s jej univerzálnym charakterom k čoraz väčšej konkretizácii a rozpracovanejším systémom ľudských práv. Proces „od všeobecných ku konkrétnym“ ľudským právam je logickou odozvou na nemožnosť pokrytia potrieb skupín, u ktorých sa predpokladá špecifický prístup. Príkladom potreby diverzifikovanejšieho prístupu k ľudským právam sa stali aj ženské práva.
Feministické organizácie (pozri feminizmus) ako prvé poukázali na potrebu začleňovania rodového pohľadu do agendy ľudských práv. Zvláštna zraniteľnosť žien spočíva spravidla v ich rodovej role, schopnosti rodiť, sexualite a v neplatenej práci žien v rodine.
Vďaka neustálemu tlaku ženských organizácií bola v roku 1993 na Všeobecnej konferencii o ľudských právach OSN vo Viedni po prvý raz deklarovaná zásada „ľudské práva sú aj ženské práva“ a práva žien boli vyhlásené za oblasť so zvláštnou prioritou. Rozšírenie tohto princípu predstavuje Pekinská Akčná platforma: „Práva žien sú neodňateľnou, integrálnou a nedeliteľnou súčasťou univerzálnych ľudských práv, preto musia byť presadzované, chránené a realizované vo všetkých štádiách životného cyklu – od detstva až po starobu – a musia reflektovať rôznorodosť žien s vedomím, že mnohé ženy čelia ďalším bariéram pre svoju rasu, jazyk, etnickú príslušnosť, kultúru, náboženskú, sexuálnu orientáciu, sociálno-ekonomickú triedu alebo štatút domorodých obyvateliek, migrantiek, vysídlených žien alebo utečeniek.“ Pekinská akčná platforma stanovila ako hlavný cieľ rodovú rovnosť a určila 12 problematických oblastí (ženy a chudoba, vzdelávanie žien a príprava na povolanie, ženy a zdravie, násilie na ženách, ženy a ozbrojené konflikty, ženy a hospodárstvo, ženy v mocenských a rozhodovacích štruktúrach, inštitucionálne mechanizmy na zlepšenie života a postavenia žien, ľudské práva žien, ženy a médiá, ženy a životné prostredie, ženy v detstve a dospievaní), ktoré si vyžadujú prioritné konanie, ak sa má dosiahnuť zlepšenie života žien a posilnenie ich postavenia.
Tým, že ženy dosiahli možnosť využívať ľudské práva, dosiahli zároveň možnosť využívať už existujúce štruktúry, na ktorých sa vlády všetkých zúčastnených krajín, vrátane vlády SR, už zhodli (pozri medzinárodné dokumenty).
Ďalšou rovinou ľudskoprávnej agendy je jej reálne využívanie. Tu je dôležitý tzv. „konsenzus de jure“, ktorý odráža medzinárodnú normatívnu univerzálnosť ľudských práv a spočíva v záväzku štátov, že zaručia ochranu práv prijatých v medzinárodných dokumentoch a paktoch. Význam tohto záväzku spočíva predovšetkým v tom, že štáty, ktoré sa zaviazali, že budú tieto práva dodržiavať, môžu byť za ich nedodržiavanie brané na zodpovednosť (zo strany vlastných občanov či občianok, iného štátu alebo medzinárodných organizácií).
Úsilie posunúť ľudskoprávnu problematiku „od expertného zaoberania sa ľudskými právami k ich širokej implementácii v živote a vedomí ľudí, od ich abstraktného vyhlasovania ku konkrétnej všestrannej výchove k ľudským právam“ je aktuálnym problémom ľudskoprávnych inštitúcií. Ukazuje sa, že najúčinnejším riešením je prijímať predovšetkým dohovory, a nielen deklarácie a platformy so všeobecnejším odporúčacím charakterom. Dohovory po inkorporovaní do právneho systému štátu majú účinnosť zákonov; významné sú opčné protokoly k dohovorom, vďaka ktorým majú jednotlivci možnosť podať sťažnosť, ak sú ich práva porušované.
Napriek týmto opatreniam sa medzinárodné právo ešte stále javí ako málo účinný nástroj ochrany ľudských práv žien. Európsky systém ochrany ľudských práv je najrozsiahlejší a považuje sa za najúčinnejší. Zahrňuje predovšetkým Radu Európy, Európsku úniu a OBSE. Rada Európy za svoju základnú úlohu považuje „ochranu a ďalší rozvoj ľudských práv a základných slobôd“. Na jej plnenie prijala Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento dohovor, postupne doplňovaný súborom dodatočných protokolov, sa dodnes považuje za najúplnejšiu kodifikáciu „listiny práv“ s najlepším mechanizmom účinnej právnej ochrany (pozri smernice EÚ).
AM
Zdroje:
AdvoCats For Women – časť Ľudské práva. Dokumentácia z tréningu pre právničky a právnicky vzdelané ženy k téme Násilie na ženách a ženské práva. Pro Fem, Praha 1999.
A glossary of termes on Equality between Women and Men. The European Commission (www.europrofem.org).
Aspekt 1/1997, Ľudské práva.
Kusý, M.: Problematika ľudských práv. In: Politológia – vybrané kapitoly. Univerzita Komenského, Bratislava 1998, s. 136–165.
Mesochoritisová, A.: Spoločenské a ľudskoprávne aspekty násilia páchaného na ženách. Diplomová práca, Katedra politológie FiF UK, Bratislava 2001.
www. europrofem.org
Naposledy upravené:
streda 14. júna 2006
Diskusia:
Zobraziť všetky príspevky (0)
| | | |
|
