Bežné stotožňovanie identity žien s materstvom, s ich reprodukčnou kapacitou, sa veľmi skoro stalo terčom feministickej kritiky. Idealizovaná predstava materskej lásky, „materského poslania“ (príp. materského pudu, ktorý materskú lásku podnecuje), je totiž súčasťou prežívajúcej meštianskej ideológie 19. storočia (pozri vzťah verejnej a súkromnej sféry).
Francúzska filozofka Simone de Beauvoir vo svojej kultovej práci Druhé pohlavie (1949) nabádala k odmytologizovaniu materskej roly a materského inštinktu a vyzývala ženy k tomu, aby neakceptovali rodovú deľbu práce ako prirodzenú skutočnosť. Hoci pohlavie predznamenáva určitý spôsob existencie, ženy by mali mať možnosť tento spôsob života akceptovať alebo odmietnuť. Radikálne oddelenie identity žien od materstva zastávala v 70. rokoch 20. storočia americká feministka Shulamith Firestone, ktorá predpokladala, že reprodukčné technológie umožnia iný spôsob vývinu detí než vnútromaternicový, a tak prispejú k oslobodeniu žien. Opačnú pozíciu hájili niektoré ekofeministky či kultúrne feministky ako Adrienne Rich, ktoré chápu materstvo ako kreatívny akt.
Francúzska sociologička Elisabeth Badinter v knihe Materská láska skúma dejiny materského správania a argumentuje, že materský inštinkt je mýtus a materská láska ako cit nie je výsadou žien. Predimenzované zdôrazňovanie materskej a rodinnej roly ženy (pozri rodové roly) ako prirodzenej danosti často slúži ako zámienka normatívnych nárokov na ženy, ako zdôvodnenie toho, čo ženy smú a čo nie.
Jednu z koncepcií, ktoré sa chcú vyvarovať esencializmu, teda stotožňovaniu materstva s plodením, vypracovala americká filozofka Sara Ruddick. Podľa nej stať sa matkou znamená vstúpiť do vzťahu k deťom, a to vykonávaním takých činností, ktoré reagujú na požiadavky zo strany detí – na ochranu, emocionálny a intelektuálny rozvoj a sociálne prijatie. Ani pôrod nie je dostatočný základ pre dobré zvládnutie materských úloh. Všetky matky možno podľa Ruddick v istom zmysle považovať za „adoptívne matky“, ak pod adopciou rozumieme vstúpenie do takého vzťahu s dieťaťom, v ktorom matka preberá starostlivosť o dieťa.
O materstve sa zväčša uvažuje ako o praxi a aktivite, ku ktorej je v heterosexistickom rámci (pozri heterosexizmus) komplementárne otcovstvo. Materstvo a rodičovstvo však vykonávajú aj lesby – či už tak, že do nových lesbických partnerstiev prichádzajú s deťmi z minulých heterosexuálnych vzťahov, alebo tak, že o materstvo a rodičovstvo usilujú spolu so svojimi partnerkami (pozri Nedbálková 2011).
Materstvo podlieha premenám aj v globálnom meradle. Migrantky prichádzajú do prijímajúcich krajín za prácou často bez svojich nezaopatrených detí. Tento vzťah a prax, ktorá sa vyznačuje priestorovou, časovou a emočnou separáciou matiek od detí, pomenúvajú feministické výskumníčky ako transnacionálne materstvo.
Ďalším problémom súvisiacim s globalizáciou je aj komodifikácia materstva, teda premena materstva na tovar, ktorý možno predávať a nakupovať, a to predovšetkým v podobe náhradného materstva. Náhradná matka „prenajíma“ svoju maternicu na vynosenie dieťaťa pre ženu či pár, ktorý „dodáva“ oplodnené vajíčko. O tejto praxi treba uvažovať v kontexte materiálnych nerovností, keď niektorým ženám umožňuje takúto službu využívať a pre iné ženy je jedným z mála zdrojov príjmu.
Téma materstva je pre feministickú teóriu a prax zásadnou (pozri aj reprodukčné zdravie).
ZK, ĽK
Aspekt 1/1994, Materstvo.
Badinter, Elisabeth: Materská láska. História materskej lásky od 17. storočia po súčasnosť. ASPEKT, Bratislava 1998.
Beauvoir, Simone de: Druhé pohlavie. Obzor, Bratislava 1968.
Ezzeddine, Petra: Mateřství na dálku. Transnacionální mateřství ukrajinských migrantek v České republice. In: Gender, rovné příležitosti a výzkum, 2012, roč. 13, č. 1, s. 24 – 32.
Kiczková, Zuzana: O myslení matiek. In: Cviková, Jana – Juráňová, Jana (ed.): Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednosti. ASPEKT, Bratislava 2001.
Kiczková, Zuzana – Szapuová, Mariana: Materstvo ako téma feministického skúmania. In: Kiczková, Zuzana – Szapuová, Mariana (ed.): Rodové štúdiá. Súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Univerzita Komenského, Bratislava 2011, s. 209 – 225.
Nedbálková, Kateřina: Matky kuráže. Lesbické rodiny v pozdně moderní společnosti. Sociologické nakladatelství – Masarykova univerzita, Praha – Brno 2011.
|
