Implicitné alebo explicitné osočovanie žien mužmi a/alebo nenávisť mužov voči ženám.

Francúzska sociologička a historička Elisabeth Badinter rozlišuje mizogýniu ako prejav nenávisti voči ženským vlastnostiam u žien a homofóbiu ako prejav nenávisti voči ženským vlastnostiam u mužov.

Mizogýnia je súčasťou mnohých koncepcií v dejinách filozofie – ženy a ženskosť označujú to, čo je nedokonalé, morálne skazené, nepekné. Mizogýnne myslenie spočíva predovšetkým v esencializme a stotožňovaní žien s ich telom a telesnosťou vôbec.

Mizogýnne prejavy, zastrašovanie žien a ich osočovanie sa objavujú v dobách prudkých spoločenských zmien. V obdobiach, keď ľudia strácajú kontrolu nad svojimi životmi, hľadajú vinníka, a to aj medzi ženami. Podľa Silvie Federici bol tzv. hon na čarodejnice v 16. a 17. storočí mizogýnnou politickou iniciatívou. Jej cieľom bolo zničenie sveta praktík, vier a sociálnych subjektov, ktoré narúšali nastupujúcu kapitalistickú pracovnú disciplínu.

Za mizogýnne možno považovať aj mnohé popkultúrne texty – videoklipy, pesničky, počítačové hry, reklamy, filmy apod. – ktoré osočujú a dehumanizujú ženy.

ĽK 

Badinter, Elisabeth: XY. Identita muža. ASPEKT, Bratislava 1999.

Code, Lorraine: Misogyny. In: Code, Lorraine (ed.): Encyclopedia of feminist theories. Routledge, Londýn – New York 2000, s. 346. 

Federici, Silvia: Caliban and the witch. Women, the body and primitive accumulation. Autonomedia, New York 2004.

Grosz, Elizabeth: Miznúce telá. In: Aspekt 2/1997 – Ženské telo I, s. 4 – 15.

Holubová, Barbora: Úloha médií v prevencii násilia páchaného na ženách a v podpore rodovej rovnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2010.