Otcovstvo označuje v úzkom zmysle biologický vzťah muža a jeho detí, no podstatné sú jeho ďalšie spoločenské a právne aspekty. Súčasne s oddelením súkromnej a verejnej sféry v procese industrializácie muži čoraz častejšie odchádzajú do zamestnania mimo domova a ich rola v rodine začína byť striktne definovaná ako rola živiteľa. Od konca 19. storočia zasahuje do rodiny mnohými spôsobmi štát a úloha otca v rodine sa redukuje najmä na ekonomickú.
Tradičný model otcovstva sa definuje v protiklade k idealizovanej predstave materstva a otcov zvyčajne charakterizuje ako neprítomných, vzdialených, bez silnejšej citovej angažovanosti vo vzťahoch s deťmi.
Novšie prístupy k otcovstvu vychádzajú z presvedčenia, že prítomnosť otca pri výchove prináša zvýšenie kvality života tak detí, ako aj mužov/otcov. Nezanedbateľným faktorom je skvalitňovanie partnerských vzťahov medzi rodičmi (v heteronormatívnom páre), ktorí sa rovnomerne delia o výchovu detí (s dôrazom na spoločné prežívanie každodennosti). Významným prínosom pri vytváraní podmienok pre „nové otcovstvo“ či aktívne otcovstvo by mal byť taký prístup štátu, ktorý by podporoval a motivoval mužov v ich prístupe k rodičovstvu.
Aktívne otcovstvo zahŕňa: angažovanie sa otca už pred narodením aj počas narodenia dieťaťa; využívanie práva na otcovskú dovolenku po narodení dieťaťa (pokiaľ toto právo umožňuje zákon); aktívna účasť na napĺňaní potrieb dieťaťa, včítane domácich prác; prispôsobovanie pracovného času a pracovných povinností potrebám dieťaťa počas predškolskej aj školskej dochádzky; neprerušovanie vzťahov s deťmi po prípadnom rozchode s matkou detí. Premeny podôb otcovstva nie sú jednostrannou záležitosťou otcov, kladú nové nároky aj na premenu materstva.
Politickými nástrojmi podpory aktívneho otcovstva je napr. neprenositeľné otcovské voľno s príspevkom na starostlivosť a na otcov zamerané politiky zosúlaďovania rodinného a pracovného života. Kým opatrenia zosúlaďovania rodinného a pracovného života zamerané na ženy smerovali k maskulinizácii životného cyklu žien (teda prispôsobovaniu životného cyklu žien životnému cyklu mužov), aktívne otcovstvo by umožnilo feminizáciu životného cyklu mužov.
Podľa výskumu z roku 2006 dochádza k posunu v predstavách aj realizácii otcovstva v pôvodných (rodičovských) a súčasných rodinách. No i tak sa v roku 2006 otcovia na Slovensku na každodenných povinnostiach súvisiacich so starostlivosťou o deti (kŕmenie, kúpanie, obliekanie, písanie úloh, vedenie do jaslí, škôlky, starostlivosť o deti počas choroby) podieľali v porovnaní so ženami málo. Väčší podiel mali na voľnočasových aktivitách detí (hry, rozhovory, prechádzky). Aj podľa európskeho Indexu rodovej rovnosti z roku 2013 sa na Slovensku ženy starajú o svoje deti alebo vnúčatá jednu alebo viac hodín denne vo výrazne vyššej miere (44,8 %) než muži (19,4 %).
MB, red., ĽK
Badinter, Elisabeth: XY. Identita muža. ASPEKT, Bratislava 1999.
European Institute for Gender Equality: Gender Equality Index – Country Profiles. European Institute for Gender Equality, Vilnius 2013.
Gerbery, Daniel: Starostlivosť o deti a trh práce. Súvislosti rodovo podmienenej komodifikácie pracovnej sily. In: Cviková, Jana (ed.): Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov. ASPEKT, Bratislava 2010, s. 47 – 75.
Holubová, Barbora: Aktívne otcovstvo a inovatívne verejno-politické opatrenia na jeho podporu. In: Havrľová, Denisa (ed.): Striedavá starostlivosť a rovnoprávne rodičovstvo. Zborník z panelovej diskusie. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky – Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, Bratislava 2011, s. 25 – 42.
Szapuová, Mariana – Kiczková, Zuzana: Muži, otcovia a rodová rovnosť. In: Kiczková, Zuzana – Szapuová, Mariana (ed.): Rodové štúdiá. Súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Univerzita Komenského, Bratislava 2011, s. 226 – 247.
|
