Odlíšenie pojmov pohlavie (sex) a rod (gender) zohralo veľký význam v chápaní a poznávaní rodovo špecifického rozmeru rôznych oblastí života. Poukázalo na skutočnosť, že pohlavie nie je nerozlučne späté s rodom. Rod ako naučený, kultúrne akceptovaný a predpisovaný spôsob správania a vystupovania žien a mužov, ako aj toho, ako sa majú celkove prejavovať, sa historicky mení a má rôzne podoby – tak v rámci jednotlivých kultúr, ako aj medzi kultúrami. Je to sociálne utváraná kategória, ktorá vzniká v kontexte určitej sociálnej, kultúrnej a ekonomickej štruktúry. Na úrovni jednotlivcov sa odovzdáva a reprodukuje procesom sociálneho učenia. Vymedzuje odlišné postavenie žien a mužov v sociálnych a mocenských vzťahoch, ktoré nie sú dôsledkom biologických, fyziologicko–anatomických odlišností. Rod je sociálnou konštrukciou, ku ktorej sa viažu pripisované alebo očakávané sociálne roly, správanie, ale aj predsudky, stereotypy, hodnotenia a sebahodnotenia, predstavy o tom, čo je a čo nie je pre ženu alebo muža správne a vhodné.
Kategória rodu sa definovala v opozícii k pojmu pohlavia – vzťah medzi nimi však podľa niektorých feministických filozofiek, biologičiek a historičiek vedy nie je taký jednoznačný. Tie nielen rod, ale už samotné pohlavie chápu ako sociálny, historický a kultúrny konštrukt. Netvrdia, že by neexistovali isté biologické skutočnosti, ale dôraz kladú na ich interpretáciu v autoritatívnych vedách (medicíne, genetike a ď.) a v celej kultúre. Podľa filozofky Judith Butler rod (mužský alebo ženský) nezrkadlí pohlavie (mužské alebo ženské), ale je mnohorakou interpretáciou pohlavia. Predovšetkým je však rod nástrojom vytvárania údajne prirodzeného pohlavia: „Rod predstavuje aj diskurzívne/kultúrne prostriedky, ktorými sa produkuje a ustanovuje ´pohlavná prirodzenosť´ alebo ´prirodzené pohlavie´ ako ´preddiskurzívne´, čiže také, ktoré bolo skôr ako kultúra, ustanovuje sa ako politicky neutrálny povrch, na ktorom sa koná kultúra.“ (Butler 2014.)
V tradičnej perspektíve uvedomenie si rodu ako činiteľa v životoch jednotlivcov a spoločnosti môže ústiť do presvedčenia o dualite rodov (existujú buď ženské, alebo mužské spôsoby správania sa), ich polarite (typické mužské je protikladom typicky ženského) a hierarchii (typicky mužské je nadradené a hodnotnejšie než typicky ženské).
V alternatívnom chápaní si možno rod predstaviť ako rozmanitý (spôsoby správania môžu mužskú alebo ženskú rolu presahovať), komplexný (každá sociálna pozícia má mužské a ženské prvky) a rovnocenný (to, čo sa považuje za mužské, je rovnocenné s tým, čo sa považuje za ženské).
Pretrvávajúce diskusie o teoretickom vymedzení robia z kategórie rodu produktívny kritický nástroj skúmania spoločnosti. V súčasnosti sa rod popri „rase“, etnicite alebo triede radí medzi základné analytické nástroje sociálnych vied (pozri rodové štúdiá, rodový skepticizmus).
ZK, ĽK
Braun, von, Christina – Stephan, Inge (ed.): Gender Studien: Eine Einführung. Verlag J. B. Metzler, Stuttgart – Weimar 2000.
Butler, Judith: Trampoty s rodom: feminizmus a podrývanie identity. Aspekt, Bratislava 2014.
Krížková, Alena: Genderová identita – základné definice, konstrukty, koncepty. In: Gender, rovné příležitosti, výzkum 3/2001, s. 1 – 2. Dostupné na: www.genderonline.cz
Lacinová, Ľubica: O diskusii biologické a/verzus kultúrne. In: Kiczková, Zuzana – Szapuová, Mariana (ed.): Rodové štúdiá. Súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Univerzita Komenského, Bratislava 2011, s. 81 – 97.
Rupp, Leila J.: Vytoužená minulost. One Woman Press, Praha 2002.
Stiegler, Barbara: Formulovanie cieľov a stratégií rodovej politiky. Podnety na uplatňovanie rodového hľadiska. In: Cviková, Jana (ed.): Spravodlivosť v rodových vzťahoch. Aspekty rozdeľovania (nielen) zdrojov. ASPEKT, Bratislava 2009, s. 43 – 80.
Szapuová, Mariana: Kategória rodu vo feministickom diskurze. In: Aspekt 1/1998, Myslenie žien.
|
