Glosár rodovej terminológie
Všetky   A   B   C   D   E   F   G   H   I   J   K   L   M   N   O   P   Q   R   S   Š   T   V   Z   Ž  

Rodová segregácia povolaní

Tlačiť
(Occupational segregation by sex)

Dlhodobo pretrvávajúci fenomén trhu práce. Ide o koncentráciu mužov a žien v určitých typoch povolaní, ktoré sú stereotypne vnímané ako typicky „mužské“ a „ženské“ (pozri rodové stereotypy). Používa sa aj termín segregácia povolaní na základe pohlavia, segregácia povolaní na základe príslušnosti k pohlaviu.

Spočíva v relatívne rodovo homogénnom zložení zamestnancov, resp. zamestnankýň v povolaniach s rôznymi charakteristikami (napr. odmena za odvedenú prácu, flexibilita pracovného času, dlhodobosť pracovného vzťahu, autonómia v pracovnej činnosti, možnosť podieľať sa na rozhodovacích procesoch - pozri rozhodovanie).
Negatívne sa dotýka predovšetkým postavenia žien na trhu práce – ich zastúpenia v lepšie platených povolaniach, v rozhodovacích pozíciách a pod. Absencia žien v určitých typoch zamestnaní je nielen zdrojom rigidity trhu práce a jeho ekonomickej neefektívnosti z dôvodu nevyužitia ľudského kapitálu spoločnosti, ale negatívne vplýva na pretrvávanie rodových stereotypov, ako aj na status a sebahodnotenie žien.
Segregácia povolaní na základe príslušnosti k pohlaviu má dve dimenzie: horizontálnu a vertikálnu. Horizontálna segregácia znamená koncentráciu mužov a žien v jednotlivých povolaniach v rámci celkového trhu práce, vertikálna segregácia spočíva v koncentrácii mužov a žien na určitých pozíciách v rámci jednej kategórie povolaní.
Segregácia povolaní na základe príslušnosti k pohlaviu je jednou z príčin (ale nie jedinou príčinou) mzdových rozdielov medzi mužmi a ženami (pozri rodová priepasť v odmeňovaní).
Existuje viacero teórií na vysvetlenie pretrvávajúcej segregácie povolaní na základe príslušnosti k pohlaviu, pričom väčšina z nich rozlišuje medzi faktormi ponuky práce a dopytu po práci. Pri faktoroch ponuky práce sa skúmajú dôvody, prečo ženy uprednostňujú isté povolania (napríklad povolania s flexibilnou pracovnou dobou, ktoré matke umožňujú starostlivosť o dieťa, ako dôsledok toho, že zodpovednosť za starostlivosť o deti nie je rovnako rozdelená medzi oboch rodičov).
Vysvetlenia z hľadiska dopytu po práci sa zameriavajú na otázky, prečo zamestnávatelia preferujú mužov alebo ženy pre isté povolania a prečo majú muži a ženy odlišné podmienky kariérneho postupu.

Participácia žien na trhu práce je na Slovensku už niekoľko desaťročí pomerne vysoká. Príčinou bol spočiatku nedostatok pracovných síl, neskôr všeobecná povinnosť pracovať, nutnosť dvoch príjmov pre zabezpečenie potrieb rodiny, ako aj rastúca vzdelanostná úroveň žien a z toho vyplývajúca potreba sebarealizácie. Napriek vysokej zamestnaneckej angažovanosti žien sa vytvorili viaceré disproporcie v účasti žien a mužov na trhu práce. Rodová nerovnováha sa prejavuje už v štruktúre produktívnej a poproduktívnej populácie - medzi produktívnymi tvoria ženy 48 % a medzi poproduktívnymi až 66 %. Je to o. i. dôsledok odlišného vymedzenia produktívneho veku pre ženy a mužov. Za posledné roky tvoria ženy vyše 45 % všetkých ekonomicky aktívnych a 46 % z celku pracujúcich.
Ženy SR pracujú častejšie na skrátený pracovný úväzok (2 % mužov a 3,1 % žien) a v tzv. nestabilných zamestnaniach (dočasná, príležitostná alebo sezónna práca). V súkromnom sektore dosahujú ženy 41,5 %, zatiaľ čo vo verejnom sektore prekračujú 50 %. Medzi podnikateľmi je iba okolo 25 % žien, v rámci vypomáhajúcich členov domácnosti v rodinnom podniku až 70 %.
Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovensku sa prejavuje značná zamestnanecká segregácia - horizontálna (sektory NH, odvetvia či profesie) i vertikálna (postavenie v riadení). Ženy výrazne prevažujú v terciárnom sektore (služby), kde sa angažuje vyše 70 % pracujúcich žien (z mužov 43,9 %). V sekundárnom sektore (priemysel) je žien iba 25,5 % (z mužov 47,2 %) a v primárnom sektore (prvovýroba) pracujú iba 4 % žien.
DG, JF



Zdroje:
Filadelfiová, J. - Guráň, P. - Šútorová, D.: Rodové štatistiky na Slovensku. MSŠR a MPSVR SR, Bratislava 1999 a 2001.
Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR v roku 1999 až 2001. MPSVR SR, Bratislava 1999 a 2002.
Štatistické ročenky SR 1993-2001. ŠÚ SR, Bratislava 1993-2001.
Výberové zisťovanie pracovných síl. In: Štatistická ročenka SR 2001. ŠÚ SR, Bratislava 2002.
MISSOC: Social protection in the Member States of the European Union. European Commission 2001.
Na ceste do Európskej únie. Sprievodkyňa nielen pre ženy. Aspekt, Bratislava 2002.
Národná správa o ľudskom rozvoji SR 2000. UNDP, Centrum pre hospodársky rozvoj, Bratislava 2000.


Naposledy upravené:
14. júna 2006

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (0)

 

Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i