(Z gréckeho andro – muž.) Nadvláda mužskej perspektívy. Vo feministickej kritike (pozri feminizmus) sa vymedzuje ako jednostranná a nereflektovaná orientácia v nastoľovaní otázok, ako aj v interpretácii seba a v chápaní sveta. Jednostrannosť tohto prístupu spočíva v tom, že vychádza z mužskej perspektívy, ktorú považuje za určujúcu, hlavnú a rozhodujúcu. Androcentrizmus sa tak stáva zdrojom rodovej nespravodlivosti.

Kým sexizmus podceňuje a znevažuje (spravidla ženy) otvorene, androcentrizmus rodové rozdiely zneviditeľňuje a ignoruje. V patriarchálnej spoločnosti (pozri patriarchát) sa štrukturálne prejavuje napríklad v inštitúciách, ktoré sú deklarované ako univerzálne, a pritom skryto alebo otvorene kontrolujú ženy. Príkladom androcentrizmu v jazyku je používanie generického maskulína. Androcentrizmus prechádza všetkými súčasťami spoločnosti.

Kritika androcentrického prístupu vychádza z rozpoznania skutočnosti, že mužské myslenie sa pokladá za reprezentáciu univerzálne ľudského a že existujú mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa udržiava nadradenosť mužov nad ženami a mužská skúsenosť sa vydáva za normatívny štandard. 

Podľa Oxford English Dictionary slovo androcentrizmus v roku 1903 použil sociológ Lester Frank Ward v knihe Pure sociology. A treatise on the origin and spontaneous development of society na označenie takých teórií spoločnosti, ktoré považujú mužský rod za dôležitejší než ženský a ktoré do stredu svojho záujmu kladú mužov.

Vo feministickej literatúre termín prvýkrát použila americká spisovateľka a sociologička Charlotte Perkins Gilman, ktorá v roku 1911 vydala knihu The man-made world or Our androcentric culture. Za androcentrickú kultúru považuje celé dejiny ľudstva, ktoré utvárali aj písali muži.
 

ZK, ĽK

Andro-, Comb. Form. In: Oxford English Dictionary http://www.oed.com

Bem, Sandra Lipsitz: The lenses of gender. Transforming the debate on sexual inequality. Yale University Press, New Haven 1993.

Fraserová, Nancy: Sociální spravedlnost ve věku politiky identity. Přerozdělování, uznání a participace. In: Fraserová, Nancy – Honneth, Axel (eds.): Rozvíjení radikální imaginace. Globální přerozdělování, uznání a reprezentace. FILOSOFIA, Praha 2004, s. 19 – 141.

Kiczková, Zuzana: Rod vo feministickom diskurze. In: Kiczková, Zuzana – Szapuová, Mariana (eds.): Rodové štúdiá. Súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Univerzita Komenského, Bratislava 2011, s. 32 – 52.

Klinger, Cornelia: Dva kroky vpred, jeden vzad – a štvrtý ponad ne. In: Aspekt 1/1998, Myslenie žien.