Pojem domácnosť je dôležitý aj z hľadiska sociálneho zabezpečenia. Ak jednotlivec žiada zo systému sociálneho zabezpečenia o príspevok, ktorý je príjmovo testovaný, úrad môže žiadať potvrdenie nielen o jeho príjme, ale aj o príjmoch ďalších členov domácnosti. Takáto prax vychádza z nepísanej sociálnej zmluvy o povinnosti spoločne bývajúcich členov rodiny podporovať sa navzájom. Prenášanie tejto nepísanej sociálnej zmluvy do praxe je predmetom kritiky vzhľadom na to, že v rámci rodiny uchováva vzťahy závislosti, ako aj na to, že úrady rátajú s povinnosťami medzi nezosobášenými partnermi, dospelými súrodencami alebo inými osobami, ktoré môžu spolu žiť aj bez toho, že by sami navzájom očakávali poskytnutie povinnej podpory.
Zloženie a štruktúra domácností sa zisťuje v sčítaní ľudí, domov a bytov (zvyčajne raz za 10 rokov. Na Slovensku sa posledné sčítanie uskutočnilo v roku 2011).
Naša štatistika rozlišuje cenzové a hospodáriace domácnosti. Cenzovú domácnosť tvorí najmenšia sociálna kolektivita osôb bývajúcich v jednom byte, ktorá sa konštruuje v rámci jednej hospodáriacej domácnosti podľa príbuzenského alebo iného vzťahu jednotlivých osôb. Hospodáriacu domácnosť tvoria osoby, ktoré spoločne bývajú a hospodária (hradia spoločne hlavné výdavky domácnosti, údržbu domu a bytu a pod.). Hospodáriaca domácnosť sa môže zhodovať s cenzovou domácnosťou alebo sa môže skladať z dvoch či viacerých cenzových domácností.
Ak má cenzová domácnosť rodinný základ, hovorí sa o rodinných domácnostiach, pre ostatné typy sa používa pojem nerodinné domácnosti. Rodinné domácnosti naša štatistika člení na tzv. úplné rodiny (manželská dvojica alebo faktické manželstvo druha a družky bez detí alebo s deťmi, bez ohľadu na ich vek, ak dospelé deti netvoria samostatnú domácnosť) a tzv. neúplné rodiny (jeden z rodičov aspoň s jedným dieťaťom, bez ohľadu na vek, ak dospelé dieťa/deti netvoria samostatnú domácnosť). Nerodinné domácnosti sa rozdeľujú na viacčlenné nerodinné domácnosti (dve alebo viac jednotlivých osôb, príbuzných i nepríbuzných, ktoré spoločne hospodária, ale nie sú rodinnou domácnosťou) a domácnosť jednotlivca (jedna fyzická osoba, ktorá býva samostatne alebo ako podnájomník, alebo býva spoločne s ďalšou cenzovou domácnosťou, no hospodári samostatne).
Termíny úplná rodina a neúplná rodina súvisia s konzervatívnym prístupom, ktorý spomedzi škály rodinných usporiadaní favorizuje manželskú rodinu s deťmi. Z rodového hľadiska sú tieto pojmy diskriminujúce, preto väčšina krajín už dnes používa termíny dvojrodičovská a jednorodičovská rodina.
Okrem toho, že je domácnosť skupinou ľudí a štatistickou jednotkou, je aj vymedzeným súkromným priestorom a miestom vykonávania práce – predovšetkým neplatenej práce. Neoklasická ekonómia do domácnosti prenáša optiku maximálnej užitočnosti a komparatívnych výhod uplatňovanú v trhovom hospodárstve. Podľa Garyho Beckera sa muži a ženy v domácnosti špecializujú (muži na platenú prácu na trhu práce, ženy na neplatenú prácu v domácnosti) a navzájom – a údajne výhodne – si poskytujú služby. Ich špecializácia však vyplýva z rodovo stereotypného chápania ženských a mužských rol. Feministické ekonomické myslenie usiluje o iné vysvetlenie aj zhodnotenie neplatenej práce v domácnosti.
JF, ĽK
Alcock, Pete – Erskine, Angus – May, Margaret (ed.): The Blackwell Dictionary of Social Policy. Blackwell Publishers Ltd., Oxford 2002, s. 108.
Sčítanie ľudí, domov a bytov SR. Štatistický úrad SR, Bratislava 1991.
Sociologický slovník. Epocha, Bratislava 1970.
Pateman, Carol: Sexuálna zmluva. Aspekt, Bratislava 2000.
Velký sociologický slovník. Karolinum, Praha 1996.
Zachorowska-Mazurkiewicz, Anna: Starostlivosť a ekonomika. Koncept starostlivosti v ekonomickom myslení. In: Cviková, Jana (ed.): Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov. ASPEKT, Bratislava 2010, s. 31 – 46.
|
