Spôsob nazerania na ženu ako na objekt, a nie ako na individuálnu bytosť. Takýto prístup k žene sa vyskytuje napríklad tam, kde sa telo ženy uprednostňuje pred ostatnými prejavmi jej osobnosti, napr. v reklame a médiách, v medziľudských vzťahoch, ako aj v pornografii. 

Objektivizácia, spredmetnenie žien, sa deje predovšetkým odobratím aktérstva ženám. Redukovanie na objekt žene neposkytuje priestor na vyjadrenie vlastných potrieb a samej seba ako subjektu, ale núti ju prispôsobovať sa vopred daným kritériám. Podľa Bourdieuho objektivizáciu ženy zakúšajú ako vystavenie vlastných tiel pohľadom druhých.

V reklamách sú ženy napr. zobrazené spolu s nimi nesúvisiacimi propagovanými predmetmi, ženské telá sú zredukované na časti tela (prsia, pery, zadok).

JF, ĽK

Bourdieu, Pierre: Nadvláda mužů. Karolinum, Praha 2000.

Kiczková, Zuzana a kol.: Otázky rodovej identity vo výtvarnom umení, architektúre, filme a literatúre. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava 2000.

Wolf, Naomi: Mýtus krásy. ASPEKT, Bratislava 2000. 

Žačoková, Andrea: Sivá myš a červené šaty. Žena v reklame ako objekt. In: Cviková, Jana – Juráňová, Jana – Kobová, Ľubica (eds.): Žena nie je tovar. Komodifikácia žien v našej kultúre. ASPEKT, Bratislava 2005, s. 43 – 67.