Jednou z charakteristík modernej spoločnosti je oddelenie verejnej a súkromnej sféry. Verejná sféra je určovaná politikou, podnikaním, platenou prácou (je vyhradzovaná viac mužom), súkromná sféra je určovaná rodinou, súkromnými vzťahmi, intimitou a neplatenou prácou (je vyhradzovaná viac ženám).

„Vznik modernej spoločnosti bol spojený so základnou štruktúrnou premenou: konštituovaním verejného priestoru pre styk slobodných jedincov na jednej strane a konštituovaním súkromného priestoru pre odchovanie týchto slobodných jedincov na druhej strane.“ (Havelková 1995.) K rozdeleniu verejnej a súkromnej sféry, ako ho chápeme v súčasnosti, dochádza s industrializáciou spoločnosti a vznikom meštianskej rodiny.

V dôsledku deľby práce medzi mužmi a ženami (pozri rodová deľba práce), ako aj hierarchického vzťahu nadradenosti muža a podradenosti ženy sa verejná sféra identifikuje ako oblasť pôsobenia mužov a súkromná sféra ako oblasť pôsobenia žien. Nerovnocenné postavenie žien a mužov sa prenáša aj na vnímanie a hodnotenie verejnej a súkromnej sféry.

Rodová deľba práce označila oblasť starostlivosti o deti a uspokojovanie základných životných potrieb rodiny, ako je jedlo, čistota atď., za ženskú prácu. Zatiaľ čo ešte na konci 18. storočia bolo v nemeckej pedagogickej literatúre určenie ženy chápané ako sociálna nutnosť, v polovici 19. storočia už bolo vnímané ako ženská prirodzenosť. Najmä v 19. storočí sa teda činnosti v rámci súkromnej sféry zdôvodňujú na základe biologickej schopnosti žien rodiť deti, a stávajú sa tak súčasťou „ženskej prirodzenosti“ (Havelková 1995). Aktivity súvisiace so zabezpečovaním obživy, ochrany, „fyzicky náročnejšie“ aktivity sa definujú ako mužská práca, ktorá nie je interpretovaná ako „prirodzenosť“, ale ako dôsledok aktívneho úsilia mužov.

Práca mimo domu, spájaná s mužmi, je v procese oddeľovania verejnej a súkromnej sféry hodnotená čoraz vyššie ako práca v domácnosti, spájaná so ženami. To, že práca v domácnosti sa väčšinou stotožňuje s neplatenou prácou, je tak dôsledkom, ako aj príčinou nerovnovážneho vzťahu medzi verejnou a súkromnou sférou. Rozdelenie verejnej a súkromnej sféry na „mužskú“ a „ženskú“ oblasť realizácie (pozri aj rodové normy) podporuje a ďalej šíri stereotypné predstavy o mužoch a ženách, ako aj ich hierarchickú pozíciu v spoločnosti, a tak na základe znovu a znovu potvrdzovaných predstáv o „prirodzenej mužskosti a ženskosti“ nanovo konštruuje oddelenie verejnej a súkromnej sféry.
Hoci v súčasnosti dochádza k posunom hraníc medzi verejnou a súkromnou sférou, aktivity, ktoré sa s nimi stotožňujú, zostávajú spoločensky a ekonomicky ohodnotené asymetricky. Činnosti spojené s výchovou detí, starostlivosťou o deti, o starších ľudí, opatrovateľské služby, upratovanie atď. sú spoločensky a ekonomicky hodnotené veľmi nízko, čo potvrdzuje i aktuálny hierarchický vzťah verejnej a súkromnej sféry.
MB

Havelková, H.: Dimenze „gender“ ve vztahu soukromé a veřejné sféry. In: Sociologický časopis 1/1995, s. 25 – 37.
Wagnerová, A.: Emancipace a vlastnictví. In: Sociologický časopis 1/1995, s. 77 – 85.