Glosár rodovej terminológie
Všetky   A   B   C   D   E   F   G   H   I   J   K   L   M   N   O   P   Q   R   S   Š   T   V   Z   Ž  

Rodová priepasť v odmeňovaní

Tlačiť
(Gender pay gap)

Označuje rozdiely v odmeňovaní žien a mužov za prácu. Priemerná mzda žien je takmer vo všetkých krajinách nižšia ako priemerná mzda mužov. Spravidla sa pohybuje na úrovni 3/4 mzdy mužov, niekde i menej.

Za jednu z príčin príjmových nerovností medzi mužmi a ženami sa považuje rodová segregácia povolaní. Okrem koncentrácie žien v určitých odvetviach či profesiách (spravidla v nízkopríjmových) sa na celkovej nižšej mzde žien podieľajú rozdiely vo vzdelaní, nižšie zastúpenie žien vo vedúcich funkciách zabrzdením ich kariérového postupu z dôvodu materstva, predsudkov o menších schopnostiach žien a pod.
Aj v SR je nižšia mzda charakteristická pre odvetvia a profesie, v ktorých prevažujú ženy (feminizované odvetvia), kde sa mzdy pohybujú na úrovni alebo pod úrovňou priemernej mzdy v hospodárstve SR. Celkovo tvorí za posledné roky priemerná mzda žien v SR okolo 75 % priemernej mzdy mužov.
Ženy majú nižšiu mzdu v každej vzdelanostnej kategórii (od 65 do 78 % mzdy mužov). S rastom vzdelania sa disproporcia neznižuje, naopak - práve v skupine vysokoškolákov sa prejavuje medzi ženami a mužmi najväčší odstup (mzdy žien s VŠ tvorili iba 65,4 % mzdy mužov).
U stredného odborného vzdelania, ktoré vykazuje druhý najväčší nepomer, ide najmä o rozdiely vo výške platov v ľahkom (väčšinou ženy) a ťažkom priemysle (väčšinou muži).
Rozdielne mzdy sa prejavujú vo všetkých kategóriách zamestnaní a nevyrovnávajú sa ani s rastúcou pozíciou. Dokonca u zákonodarcov a riadiacich pracovníkov je zaostávanie miezd žien najvyššie - o 35 %. Tento stav môže byť ovplyvnený typom zamestnávateľskej organizácie: ženy prevažujú vo verejnom sektore, ktorý pri odmeňovaní postupuje podľa jednotných tabuliek. Výška odmeny je voľnejšia v súkromnom sektore, kde prevažujú muži. K ďalším činiteľom môže patriť iný priebeh vzdelávania mužov a žien, rozdielna dĺžka praxe, prerušenie pracovnej kariéry žien z dôvodu materstva, opatrovania či ošetrovania člena rodiny a pod.
Rodové disproporcie v mzdách sa premietajú do výšky poberaného dôchodku. Pre veľkú skupinu žien na dôchodku to môže prinášať značné ekonomické a sociálne problémy a viesť k rastu chudoby žien medzi starším obyvateľstvom (pozri feminizácia chudoby).
SR adaptovala do svojho právneho poriadku všetky smernice EÚ týkajúce sa rovnosti príležitostí žien a mužov, vrátane smernice Rady č. 75/117/EHS (z 10. februára 1975), ktorá sa týka zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy. Problémom však zostáva uplatňovanie tejto zásady v praxi a absencia kontrolných a inštitucionálnych mechanizmov na rôznej úrovni.
JF


Zdroje:
Filadelfiová, J. - Guráň, P. - Šútorová, D.: Rodové štatistiky na Slovensku. MSŠR a MPSVR SR, Bratislava 1999 a 2001.
Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR v roku 1999 až 2002. Bratislava, MPSVR SR 1999 a 2002.
Štatistické ročenky SR 1993 - 2002. ŠÚ SR, Bratislava 1993-2002.
Výberové zisťovanie pracovných síl. In: Štatistická ročenka SR 2001. ŠÚ SR, Bratislava 2002.
MISSOC: Social protection in the Member States of the European Union. European Commission 2001.
Národná správa o ľudskom rozvoji SR 2000. UNDP, Centrum pre hospodársky rozvoj, Bratislava 2000.


Naposledy upravené:
3. mája 2005

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (1)

 

Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i