Glosár rodovej terminológie
Všetky   A   B   C   D   E   F   G   H   I   J   K   L   M   N   O   P   Q   R   S   Š   T   V   Z   Ž  

Identita

Tlačiť
(Identity)

Definuje sebachápanie a sebareprezentácie jednotlivkýň a jednotlivcov alebo politických subjektov.

Pojem identity bol v posledných dvoch desaťročiach podrobne rozpracúvaný. Jeho používanie sa predovšetkým presunulo z oblasti prevažne psychologického skúmania identity jednotlivcov a jednotlivkýň do diskurzu o identite ako predpoklade pre budovanie politického subjektu.

Identita sa v závislosti od rôznych teoretických pozícií chápe ako súbor stabilných a nemenných charakteristík osoby, ktoré postihujú, kým táto osoba „skutočne“ je, alebo ako súbor internalizovaných meniacich sa sociálnych noriem. Predovšetkým teórie inšpirované psychoanalýzou napomohli tematizovaniu problematických hraníc medzi psychickým, pripisovaným individuálnemu ja, a sociálnym, t.j. normami spoločnosti.

Myslenie v pojmoch identity nabáda k tomu, „aby sme zo seba vytŕhali len nejaký aspekt a prezentovali ho ako významný celok, a tak zastierali a odmietali zároveň iné časti seba“. (Lorde 1998, s. 120) No i keď budeme tieto jednotlivé aspekty v snahe postihnúť identitu osoby pridávať jeden k druhému (napr. žena, slovenská občianka, feministka, lesba), k úplnej zhode medzi skúsenosťami osoby a designovateľnými identitami, ktoré sú k dispozícii, nedospejeme. Formovanie identít – budovanie sebachápania a vytváranie sebareprezentácií - sa deje v kontexte neskorej modernity a zasahujú doň a sprostredkúvajú ho rôzne sociálne a politické inštitúcie a podoby praxe či konania. Keďže identita vzniká na ich priesečníkoch (napr. rodiny, štátu, školy, národa, sexuality atď.), je náležitejšie hovoriť o heterogénnych a mnohorakých identitách, ktoré však nie sú vyčerpávajúce.

Mnohé zo sociálnych hnutí druhej polovice 20. storočia možno označiť ako uplatňujúce tzv. politiku identity (identity politics), t.j. politické konanie aktérok a aktérov týchto hnutí vyplývalo z ich vopred definovanej zdieľanej identity (napr. ženy). Politika identity bola kritizovaná kvôli falošnej univerzalizácii svojho subjektu (napr. afroamerické ženy sa ohradili voči jednoduchému včleneniu sa ako „žien“ do feministického hnutia, ktoré nezohľadňovalo ich skúsenosti, v mnohom odlišné od skúseností bielych vzdelaných žien, ktoré toto hnutie navonok reprezentovali a definovali), a aj kvôli obmedzenému horizontu politizovateľných tém, ktorý vyplýval z exkluzívne definovanej identity. Hoci sa s týmito problémami potýka dodnes, bez ich produktívneho prekonávania by pravdepodobne neexistovali formy koaličnej politiky sústreďujúcej sa okolo špecifických problémov, ktoré sú emblematické pre nové sociálne hnutia posledného desaťročia.
ĽK


Zdroje:
Alcoff, L. M.: Identity politics. In: Code, L. (ed.): Encyclopedia of feminist theories. Routledge, Londýn – New York 2000, s. 263-264.
Butler, J.: Trampoty s rodom. Aspekt, Bratislava 2003.
Elliot, P.: Politics, identity, and social change: Contested grounds in psychoanalytic feminism. In: Hypatia, č. 2, r. 1995, s. 41-55.
Lorde, A.: Sister outsider: Essays and speeches. Crossing Press, New York 1998.
Petersen, A.: Identity. In: Code, L. (ed.): Encyclopedia of feminist theories. Routledge, Londýn – New York 2000, s. 262-263.


Naposledy upravené:
3. apríla 2006

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (0)

 

Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i