Glosár rodovej terminológie
Všetky   A   B   C   D   E   F   G   H   I   J   K   L   M   N   O   P   Q   R   S   Š   T   V   Z   Ž  

Medzinárodné dokumenty

Tlačiť
(International documents)

Zmluvy, dohovory, deklarácie a iné záväzné dokumenty o ľudských právach, na ktorých sa uznieslo niektoré z medzinárodných spoločenstiev (OSN, MOP, RE a i.) a ktoré sa po podpísaní a ratifikácii stávajú pre krajinu, ktorá ich prijala, záväzné.

Medzinárodné dokumenty majú väčšiu právnu silu ako domáca legislatíva, ak zaručujú viac práv. Ľudské práva v nich vystupujú v dvoch rovinách: všeobecnej a špeciálnej. Vo všeobecnej rovine sa definujú buď prostredníctvom univerzálnych ustanovení („každý má právo...“, „všetci ľudia bez rozdielu rasy, pohlavia...“), alebo konkrétnymi ustanoveniami všeobecnej povahy („rovnaké práva mužov a žien na...“). V špeciálnej rovine ide o špeciálnu úpravu práv žien, detí, národnostných alebo iných menšín. Tieto špecifické dokumenty vznikli v takých oblastiach, kde sa v uplatňovaní všeobecných ľudských práv objavili nedostatky, a zaväzujú štáty, aby tieto nedostatky odstránili.
V SR sa ustanovenie o väčšej právnej sile medzinárodných dokumentov nad domácou legislatívou implementovalo iba vo februári 2001 novelizáciou Ústavy SR. Ústava SR po novelizácii v čl. 1, ods. 2 hovorí: „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“ A čl. 7, ods. 5 uvádza: „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom daným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.“
SR sa podpísaním medzinárodných dokumentov vo všeobecnej rovine zaviazala k tomu, že zabezpečí „rovnaké práva mužov a žien na používanie všetkých občianskych a politických práv ustanovených v tomto dohovore“ (Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach 1966). V špecifickej rovine, týkajúcej sa práv žien, sa zaviazala, že „príjme všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien“ (Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien 1979).
V našich zákonoch sa však práva žien riešia iba vo všeobecnej rovine, ako univerzálne práva pre všetkých občanov bez rozdielu, do špeciálnej roviny sa právna úprava nedostala. Ústava SR garantuje všeobecné práva - v čl. 12, ods. 1 napr. hovorí: „Ľudia sú si rovní v dôstojnosti a v právach.“ V čl. 12, ods. 2 uvádza: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.“ Rodovej rovnosti sa explicitne nevenuje (ako napr. francúzska alebo nemecká ústava). Nemáme prijatý špecifický zákon o rovnosti rodov, ktorý by upravoval napr. politické práva mužov a žien (ako napr. vo Švédsku, Nórsku, Dánsku, Belgicku, Nemecku, Rakúsku či v Slovinsku). Špeciálne medzinárodné dohovory a deklarácie, ktoré riešia pretrvávajúcu diskrimináciu žien a porušovanie základných ľudských práv žien, nemajú v našej legislatíve konkrétnu oporu. Na riešenie niektorých problémov, ako napr. násilie na ženách, rovnosť príležitostí žien a mužov v zamestnaní a pod., SR neprijala samostatné legislatívne normy, ale prebieha úprava existujúcich zákonov (Trestný poriadok, Zákonník práce atď.). V oblasti politických práv žien neboli prijaté ani čiastkové úpravy existujúcich zákonov.
Problematický je aj prenos medzinárodnej politickej agendy rovnosti príležitostí do politickej agendy v SR. Na IV. a V. konferencii OSN o ženách (1995, 2000) odhlasovali štáty sveta akčnú platformu definujúcu viacero cieľov, ktoré sa jednotlivé štáty podpisom zaviazali napĺňať. Do Národného akčného plánu pre ženy v SR sa mnohé z cieľov v explicitnej podobe nedostali, ako napr. politické práva žien. Obsah politickej agendy v danej oblasti definuje Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov, ktorá stanovuje dlhodobejšie ciele a úlohy. Formulované úlohy sú vzhľadom na obsah medzinárodných akčných platforiem značne redukované, a ani v tejto podobe sa mnohé neplnia (napr. požiadavka na novelizáciu Zákona o voľbách, zavádzajúca povinné 30 % zastúpenie žien na kandidátskych listinách).
SR v mnohých smeroch neplní a nerealizuje viaceré zo záväzkov, ktoré podpísaním medzinárodných dokumentov na seba prevzala. Vyhodnotenie Východiskovej správy SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien pred Výborom OSN Slovenskej republike vyčíta, že dáva väčší dôraz „na právnu ochranu a podporu materstva a úlohy žien v rodine než na ženu ako osobnosť“. Hlavná výhrada súvisela so zastúpením žien v politike. Výbor vyjadril znepokojenie nad nepochopením podstaty pozitívnej diskriminácie a konštatoval, „že špecifické opatrenia načrtnuté v Dohovore boli Vládou SR nesprávne pochopené a následne i nesprávne interpretované... Prijaté právne úpravy nie sú dostatočnou zábezpekou proti pretrvávajúcemu zvýhodňovaniu mužov v zamestnaní a politike.“
JF


Zdroje:
Bútorová, Z. – Filadelfiová, J. – Gyárfášová, O. – Cviková, J. – Farkašová, K.: Ženy, muži a rovnosť príležitostí. In: Kollár, M. – Mesežnikov, G. (ed.): Slovensko 2002. Súhrnná správa o stave spoločnosti II. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002, s. 333 – 346.
Filadelfiová, J.: O ženách, moci a politike: úvahy, fakty, súvislosti. In: Cviková, J. - Juráňová, J. (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. Aspekt, Bratislava, 2002.
Ústava SR. NR SR 2001.
Vyhodnotenie Východiskovej správy SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. OSN 1998.
www.foreign.gov.sk
www.un.org
Použité medzinárodné dokumenty - pozri Medzinárodné dokumenty v prílohe.


Naposledy upravené:
26. apríla 2005

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (0)

 

Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i