V najširšom zmysle zahŕňa široký okruh činností mimo oficiálneho trhu práce, ktoré nie sú finančne odmeňované. Významnú časť ľudských potrieb uspokojujú práve výsledky neplatenej práce. V širšom vymedzení znamená akúkoľvek činnosť využívajúcu ekonomické zdroje na uspokojenie potrieb – prácu v rovnosti a rovnosti príležitostí žien a mužov sa pojem domácnosť používa hlavne pri sledovaní rozdelenia povinností a zodpovednosti v súkromnej a verejnej sfére medzi mužmi a ženami.

Určitá činnosť môže byť platená alebo neplatená v závislosti od sociálneho kontextu. To, ktoré z činností sú neplatené a koľko času vyžaduje ich realizácia, sa mení v rôznych kultúrach, lokalitách i v rôznych skupinách populácie (napr. podľa úrovne príjmov alebo zloženia rovnosti a rovnosti príležitostí žien a mužov sa pojem domácnosť používa hlavne pri sledovaní rozdelenia povinností a zodpovednosti v súkromnej a verejnej sfére medzi mužmi a ženami.

Rodový prístup k ekonomickým otázkam poukázal na nerovnaké rozdelenie neplatenej práce medzi mužmi a ženami v súkromnej sfére, teda v domácnosti a pri starostlivosti o deti a závislé osoby. Toto nerovnaké rozdelenie neplatenej práce medzi pohlaviami sa stalo súčasťou výskumnej agendy mnohých medzinárodných organizácií. Výskumy potvrdili skutočnosť, že ženy sa na neplatenej práci podieľajú vo väčšej miere ako muži. Aj rozdiely v zamestnanosti mužov a žien možno dať do súvislosti práve s bremenom neplatenej práce, ktoré znášajú vo väčšine prípadov ženy.

Od roku 1975 (Svetová konferencia v Mexiku o potrebe spravodlivejšej deľby práce v domácnosti medzi mužmi a ženami) začala byť otázka neplatenej práce vnímaná ako problém jej nespravodlivého a/alebo neefektívneho rozdelenia medzi pohlaviami. Rovnováha by sa mala dosiahnuť vytvorením podmienok na to, aby sa starostlivosť o domácnosť a jej členov delila medzi ženy a mužov rovnako, a zabezpečením lepšej infraštruktúry verejných služieb.

Na základe odporúčaní Pekinskej akčnej platformy (1995) sa neplatená práca považuje za ekonomickú aktivitu a meria sa. Základným nástrojom je meranie využívania času. Podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky bolo v roku 2006 na Slovensku priemerné zaťaženie pracujúcich žien 80 hodín týždenne (44 hodín platená práca, 36 hodín neplatená práca v domácnosti) v porovnaní so 68 hodinami mužov týždenne (48 hodín v platenej práci, 20 hodín neplatená práca v domácnosti). Výskum European Working Conditions Survey z roku 2010 dospel k iným výsledkom. Podľa neho ženy, ktoré mali platené zamestnanie, vynaložili týždenne na platenú a neplatenú prácu spolu 67,3 hodiny (z toho 42,8 na prácu platenú a dochádzanie do nej a 24,4 hodiny na prácu neplatenú), kým muži, ktorí mali platené zamestnanie, spolu za týždeň pracovali 52,6 hodiny (z toho 46,6 hodín na prácu platenú a dochádzanie do nej a 6 hodín na prácu neplatenú).

Feministická ekonómia navrhuje, aby sa neplatená práca, nevyhnutná pre národné hospodárstvo, zohľadňovala aj vo výpočte hrubého domáceho produktu.

DG, ĽK

Filadelfiová, J.: Ženy a muži v práci a v rodine. In: Cviková, J. (ed.): Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov. ASPEKT, Bratislava 2010, s. 77 – 117.

International Labour Organization: ABC of women workers’ rights and gender equality. International Labour Office, Geneva 2007.

Michalitsch, G.: Trh a moc. Ekonomické (re)produkovanie rodovej nerovnosti. In: Cviková, J. (ed.): Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov. ASPEKT, Bratislava 2010, s. 11 – 30.

Pracujúce ženy a zdieľanie povinností v domácnosti. The Commision on the status of Women, OSN 1977.

Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava 2012.

The OECD Employment Outlook 2001. OECD, Paríž 2001.