|
|
Politika rovnosti príležitostí (PRP) |
Tlačiť
|
(Equal opportunity policies (EOP))
Opatrenia na odstránenie pohlavia.')" href="http://glosar.aspekt.sk/default.aspx?ami=1&smi=1&vid=42">diskriminácie na základe pohlavia, etnickej príslušnosti alebo znevýhodnenia. Pre oblasť rovnosti príležitostí žien a mužov ide o „zavedenie opatrení a nástrojov, ktoré by mohli odstrániť štrukturálne podmienenú diskrimináciu žien, alebo úsilie o zmenu neadekvátnej legislatívy, ktorá produkuje prvky inštitucionálnej a štrukturálnej diskriminácie" (Jalušić, s. 6).
Legislatíva založená na koncepte rovnosti príležitostí či rovnakého zaobchádzania je žiaduca najmä v niektorých špecifických oblastiach. PRP znamená, že súkromný aj verejný sektor by mal zabezpečiť rovnosť pre všetkých, a to v takých oblastiach ako zamestnanosť, príprava na povolanie, vzdelanie, zabezpečenie tovarmi, službami a materiálnymi možnosťami či vybavovanie a spravovanie právnych záležitostí. Napr. školy by mali zabezpečiť, aby dievčatá i chlapci mali rovnaký prístup k všetkým tematickým oblastiam vzdelávania, majitelia a majiteľky nemôžu vylučovať určité skupiny z prenájmu a vlastníctva, zamestnávateľky a zamestnávatelia by mali vytvoriť a zaviesť podporné procedúry na dosiahnutie rovnosti v odmeňovaní či podiele na riadení a pod. Zároveň je dôležité zakotviť v legislatíve odlišné zaobchádzanie napr. pre ženy počas tehotenstva (materská dovolenka, pracovné voľno kvôli návšteve prenatálnych kurzov a pod.) alebo pre telesne znevýhodnených ľudí (prístup do budov a verejnej dopravy a pod.).
Na politiku rovnosti príležitostí žien a mužov má popri národnej legislatíve dôležitý vplyv EÚ. Všetky členské štáty sa musia prispôsobiť smerniciam EÚ o rovnakom odmeňovaní, rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a rovnosti v sociálnom zabezpečení pre ženy a mužov. Najnovšie Európska komisia predložila smernice zamerané na pomoc rodičom zladiť platenú prácu so zodpovednosťou za domácnosť a starostlivosťou o deti (opatrenia politiky ústretovej k rodine a zosúladenie rodiny a práce). Tieto smernice zahŕňajú právo na minimálnu materskú dovolenku, otcovskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, keď je dieťa choré alebo potrebuje starostlivosť. Rovnosť príležitostí medzi ženami a mužmi je vymáhateľná prostredníctvom Európskeho súdneho dvora (známy je prípad Veľkej Británie o dôchodkovom veku žien a mužov).
Na úrovni zamestnávateľských organizácií sa PRP musí vytvárať a implementovať prinajmenšom tak, aby bol dodržaný zákon. Je však množstvo organizácií, ktorých PRP idú v snahe o zabezpečenie rovnosti príležitostí „nad“ požiadavky kladené zákonom. Napr. v rámci svojej politiky môžu vyžadovať zahrnutie ďalších potenciálnych cieľových skupín diskriminácie (napr. geji či lesby alebo starší ľudia) alebo zabezpečenie veľkorysejších podmienok pre materstvo a rodičovskú dovolenku, než sú zabezpečené legislatívne.
V zahraničí sa prístupy organizácií k PRP členia do troch skupín: minimalistické, liberálne a radikálne.
Minimalistický prístup je najbežnejší v súkromnom sektore. (Predpokladá, že deformácie prináša iba individuálna iracionalita a predsudky a že trhové sily samy maximalizujú spravodlivosť. Vytvárajú takú PRP, ktorá iba striktne dodržiava legislatívu.)
Liberálna perspektíva vychádza z predpokladu, že rovnosť príležitostí sa dá zabezpečiť na „úrovni odmeňovania“. Uznáva síce, že v rámci organizácie môže existovať inštitucionalizovaná diskriminácia vo forme nespravodlivých postupov a praxe, ale na rovnosť príležitostí nazerá tak, že ju možno dosiahnuť prostredníctvom odstránenia bariér voľnej súťaže medzi jednotlivcami. Takýto prístup kladie dôraz na rozvoj spravodlivých administratívnych a formálnych postupov a pravidiel.
Radikálny prístup je založený na "rovnosti výsledkov". Aby PRP dokázala zabezpečiť rovnosť príležitostí, môže využívať preferenčné zaobchádzanie s určitými skupinami (pozri pozitívne akcie). Napr. v záujme toho, aby ženy získali vyššie vzdelanie, ponúkajú sa im prístupové kurzy k odborom, kde sú podreprezentované (napr. technické a prírodné vedy). Najčastejšie sa objavuje vo verejnom sektore.
Väčšina zamestnávateľských organizácií používa kombináciu týchto troch prístupov. Zvyčajne však kladú väčší dôraz na zamestnanosť než na kariérový postup. Analýzy za krajiny EÚ potvrdzujú, že za posledné obdobie vzrastá uvedomovanie si skutočnosti, že „štruktúry“ aj „kultúry“ organizácií by sa mali prostredníctvom PRP postupne meniť, že je potrebné zmeniť vo vnútri organizácií nielen správanie, ale aj postoje, vysporiadať sa aj s inštitucionalizovanou diskrimináciou (Alcock a kol. 2002).
Na Slovensku sa o PRP začalo diskutovať iba v polovici 90. rokov, a to v súvislosti s medzinárodnými dokumentmi a prístupovým procesom k EÚ. V súčasnosti prevažuje skôr formálny prístup k PRP a pretrvávajú problémy s jej implementáciou. Na vládnej úrovni bola prijatá Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov, ktorá definuje ciele a stanovuje základné princípy a úlohy. Jej plnenie sa však zatiaľ pohybuje skôr v rovine legislatívnej než výkonnej. Pokiaľ ide o prístup jednotlivých organizácií v SR (podnikov, inštitúcií), PRP sa v explicitnej podobe takmer nevyskytuje. Až na ojedinelé výnimky (najmä firmy, ktoré sú súčasťou nadnárodných spoločností), podniky majú definovanú sociálnu, prípadne rodinnú politiku, samostatnú PRP nie.
JF
Zdroje:
Alcock, P. - Erskine, A. - May, M. (ed.): The Blackwell Dictionary of Social Policy. Blackwell Publishers Ltd, Oxford 2002, s. 74–75.
Filadelfiová, J.: O ženách, moci a politike: úvahy, fakty, súvislosti. In: Cviková, J. - Juráňová, J. (ed.): Hlasy žien Aspekty ženskej politiky. Aspekt, Bratislava 2002.
Jalušić, V.: Public Agenda, Women´s Groups and Equal Opportunity Politics in Slovenia. Príspevok pre medzinárodný workshop Perspectives for Gender Equality Politics in Central and Eastern Europe. The Peace Institute, Ľubľana, máj 2000.
Na ceste do Európskej únie. Sprievodkyňa nielen pre ženy. Aspekt, Bratislava 2002.
Naposledy upravené:
streda 14. júna 2006
Diskusia:
Zobraziť všetky príspevky (0)
| | | |
|
