Môže prispieť k spravodlivejšiemu rozdeleniu neplatenej práce v domácnosti medzi rodičmi a k odstráneniu prípadných nerovností v miere ich participácie na trhu práce.
Nárast participácie žien na trhu práce znamenal aj odbúravanie rodovo špecifickej špecializácie v oblasti starostlivosti o dieťa a dopyt po flexibilných možnostiach prerušenia zamestnania z rodinných dôvodov.
Kým prvé programy materskej dovolenky boli zavedené už koncom 19. storočia, rodičovská dovolenka má omnoho kratšiu históriu. Prvé legislatívne normy vstúpili do platnosti v 70. rokoch 20. storočia (platenú rodičovskú dovolenku zaviedlo ako prvé Švédsko v roku 1974). Do konca 90. rokov sa rodičovská dovolenka stala súčasťou rodinnej politiky vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Sociálni partneri na úrovni EÚ v roku 1995 prijali rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke. V roku 1996 prijala Rada Európy smernicu o rodičovskej dovolenke (pozri smernice EÚ), ktorá vytvorila právny rámec pre prijatie alebo úpravu zákonných noriem v jednotlivých členských štátoch. Táto smernica priznáva mužom a ženám individuálne právo na rodičovskú dovolenku na základe narodenia dieťaťa alebo jeho adopcie na dobu najmenej 3 mesiacov, ktoré možno využiť do 8. roku veku dieťaťa. Po ukončení rodičovskej dovolenky majú zamestnanci a zamestnankyne právo na návrat do rovnakého zamestnania, alebo ak to nie je možné, do zamestnania zlučiteľného s pôvodnou pracovnou zmluvou.
V kompetenciách členských štátov zostalo definovanie podmienok prístupu k tomuto právu a podrobných pravidiel pre jeho uplatňovanie. Tradične najrozsiahlejšie programy rodičovskej dovolenky sú v škandinávskych štátoch. V zákonoch niektorých krajín (Dánsko, Rakúsko, Taliansko) je zakomponované opatrenie (tzv. father quota), ktorého cieľom je zvýšenie participácie otcov na rodičovskej dovolenke: z celkovej rodičovskej dovolenky je (najčastejšie) jeden mesiac vyhradený výlučne pre otcov (pozri otcovská dovolenka). Ak sa nevyužije, rodičovská dovolenka sa o tento mesiac skráti. Aj toto opatrenie poukazuje na fakt, že napriek flexibilite (možnosť striedania rodičov pri starostlivosti o dieťa, možnosť pružného pracovného času popri rodičovskej dovolenke) zostáva rodičovská dovolenka ešte stále záležitosťou žien.

V SR je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene alebo mužovi, ak o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, rodič má nárok na rodičovskú dovolenku až do siedmich rokov dieťaťa. Dĺžka dovolenky závisí od žiadosti rodiča, spravidla však trvá najmenej jeden mesiac. Rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa, má nárok na rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok je jednou z najrozsiahlejších dávok štátnej sociálnej podpory a jeho výška sa pomerne často upravuje.
DG