Glosár rodovej terminológie
Všetky   A   B   C   D   E   F   G   H   I   J   K   L   M   N   O   P   Q   R   S   Š   T   V   Z   Ž  

Rodinné právo

Tlačiť
(Family law)

Právna regulácia rodinného správania a vzťahov, teda zákony týkajúce sa sobáša, manželstva a rozvodu, sexuálneho správania, prenatálnych práv a povinností, ochrany detí a iných členov rodiny a pod. V niektorých krajinách sa legislatívna úprava realizuje jedným súhrnným zákonom (zákon o rodine, rodinný kódex), inde postupujú systémom samostatných zákonov pre jednotlivých členov rodiny alebo jednotlivé problémy.

V mnohých krajinách je rodinné právo založené na tradicionalistickom koncepte rodiny, ktorý za rodinu považuje „prirodzené spojenie“ manžela, manželky a ich biologických detí, s ženami a mužmi, od ktorých sa samozrejme očakáva plnenie konkrétnych úloh a povinnosti. Manžel je hlava domácnosti a má právo rozhodovať o takých veciach, ako je bývanie rodiny, vzdelanie a náboženstvo detí, a disponovať rodinným príjmom.
Zmena majetkového postavenia vydatých žien dala manželkám právo ponechať si svoje zárobky. Reforma manželského práva, podobne ako volebného práva, posilnila nezávislosť žien. Reformy rodinného práva v mnohých krajinách pokračovali aj v 20. storočí. Zrušili sa zákony, ktoré zakazovali manželstvo medzi ľuďmi rozličnej pleti, legalizovala sa antikoncepcia a interrupcia (pozri interrupcia), kriminalizovalo sa domáce násilie. Vyššiu ochranu získali aj deti, keď sa zrušila detská práca a zaviedlo sa povinné vzdelávanie.
Tlak na reformy rodinného práva neustával ani ku koncu 20. storočia. Rozpútal sa napr. ostrý zápas o právne uznanie gejov a lesieb stať sa prostredníctvom adopcie (alebo asistovanej reprodukcie) rodičmi. Právne systémy niektorých krajín takúto možnosť už legalizovali. S rozvojom biotechnológií sa v súvislosti s reprodukciou rozširujú otázky o príslušných právach genetických a sociálnych rodičov.
Dosiahnutá väčšia právna autonómia jednotlivých členov rodiny však nevylúčila sociálne a ekonomické sily, ktoré zachovávajú mužskú dominanciu (v prípade niektorých krajín aj väčšie ekonomické zdroje bielych či majoritných rodín v porovnaní s nebielymi či minoritnými). Segregácia povolaní na základe príslušnosti k pohlaviu („mužské“ a „ženské“ povolania) a vyššie mzdy v mužských zamestnaniach spôsobujú, že mnohé ženy sú naďalej ekonomicky závislé od manželov.

V SR upravuje manželstvo a rodinné vzťahy Zákon o rodine; donedávna platil zákon z roku 1963. V dôsledku dlhotrvajúcich sporov o ideové východiská reformy (tradicionalistické vz. moderné chápanie rodiny) je novelizovaný Zákon o rodine (prijatý 2005) v niektorých ohľadoch dokonca konzervatívnejší ako stará právna norma z roku 1963: zákon nezrovnoprávnil všetky typy rodiny, ale vyzdvihuje manželskú rodinu; sprísnili sa v ňom podmienky pre rozvod manželstva; zákon dáva veľký dôraz na rodičovstvo, ktoré vymedzuje ako hlavný účel manželstva.
JF



Zdroje:
Bodnárová, B. - Filadelfiová, J. - Guráň, P.: Reflexia súčasnej demografickej situácie v rodinných a sociálnych politikách krajín strednej a východnej Európy. Záverečná správa. MSŠR, Bratislava 2001.
Code, L.: Encyclopedia of Feminist Theories. Routledge, Londýn - New York 2000.
Možný, I.: Sociologie rodiny. SLON, Praha 1999.
Potůček, M.: Sociální politika. SLON, Praha 1995.


Naposledy upravené:
streda 14. júna 2006

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (0)

 

Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i