Pojem vyjadruje skutočnosť, že ženy sú platenými pracovníčkami, a zároveň vykonávajú neplatenú prácu v domácnosti ako partnerky, manželky, matky. Označuje prácu, ktorú spoločnosť očakáva od žien v rámci produktívnej a reproduktívnej činnosti (dvojitá záťaž), prípadne sociálnej činnosti (trojitá záťaž). Koncept dvojitej záťaže žien implicitne predpokladá, že primárnym miestom zaťaženia žien je súkromná sféra a že toto zaťaženie sa zvyšuje, ak žena participuje na verejnej sfére ako zamestnankyňa, dobrovoľníčka, aktivistka a pod. Na pomenovanie tejto situácie sa používa aj slovné spojenie druhá zmena.

Feministická literatúra (pozri feminizmus) začala tento pojem používať koncom 70. rokov 20. storočia, keď sa štruktúra platenej pracovnej sily v západnej Európe radikálne zmenila v tom, že sa zvýšil počet pracujúcich žien, vrátane vydatých žien a matiek. Ľudia sa za svojho života zapájajú do produktívnej (výroba), reproduktívnej a sociálnej činnosti. Hoci sa zdá, že tieto tri druhy činností sú univerzálne pre všetkých ľudí, ženy sú veľmi často nútené vykonávať takmer všetku reproduktívnu činnosť a značnú časť produktívnej či sociálnej činnosti.

Dôsledkom dvojitej alebo trojitej záťaže žien je absencia voľného času či nedostatok času na regeneráciu a spánok. S viacnásobnou záťažou sa ženy vyrovnávajú aj tak, že niektoré činnosti vykonávajú naraz (zvyšuje sa tak intenzita práce). Tieto aspekty práce dokážu zachytiť štúdie využívania času. (Pozri neplatená práca.)

Pre veľkú záťaž v jednej sfére môže byť obmedzená účasť žien v iných sférach (ako sú platená práca, sociálna činnosť, lokálna samospráva a riadenie, projekty rozvoja a pod.). Preto je pri plánovaní v rôznych oblastiach nevyhnutné brať do úvahy túto dvojitú/trojitú záťaž, ktorá spočíva na pleciach žien. Taktiež je nutné zohľadňovať skutočnosť, že zmena v jednej sfére činnosti môže mať za následok zmeny v možnostiach participácie žien v iných sférach. Napr. ponuka možností platenej práce pre ženy na vidieku znamená, že sa musia zároveň rozvinúť aktivity zamerané na starostlivosť o deti, zabezpečenie stravovania a pod. (prerozdelenie práce v domácnosti, resp. angažovanosť mužov v rodine, rozvoj služieb, flexibilné formy práce atď.), v opačnom prípade sa ešte väčšmi zvýši záťaž žien v súkromnej sfére.

Na Slovensku už na konci 80. rokov 20. storočia dvojitú záťaž žien reflektovala sociológia, keď hodnotila sociálny rozvoj v období reálneho socializmu. Finančne nedostupné alebo chýbajúce služby spolu s nedostatkom tovaru na oficiálnom trhu znamenali pre zabezpečenie chodu domácnosti – a predovšetkým pre ženy – veľký problém.

Pojem záťaže bol kritizovaný za jeho etnocentrizmus aj heterosexizmus. Je etnocentrický v tom, že dostatočne nezohľadňuje „rasou“ či etnicitou podmienenú záťaž čiernych žien a žien z etnických menšín, v slovenskom kontexte rómskych žien. Heterosexistický je zase preto, lebo útlak žien spája primárne so súžitím s mužom.

JF, ĽK

Code, L.: Encyclopedia of Feminist Theories. Routledge, Londýn / New York 2000.

Floro, M. S.: Double day/second shift. In: Peterson, J. – Lewis, M. (eds.): The Elgar Companion to Feminist Cconomics. Edward Elgar, Cheltenham, UK / Northampton, USA 2001, s. 136 – 143.

Glossarij gendernych terminov. Kazachstan UNIFEM.

Na ceste do Európskej únie. Sprievodkyňa nielen pre ženy. ASPEKT, Bratislava 2002.

Veselská, N.: Ženy a profesie v reálnom socializme. In: Dudeková, G. (ed.): Na ceste k modernej žene. Kapitoly z dejín rodových vzťahov na Slovensku. VEDA, Bratislava 2011, s. 423 – 448.