Glosár rodovej terminológie
Všetky   A   B   C   D   E   F   G   H   I   J   K   L   M   N   O   P   Q   R   S   Š   T   V   Z   Ž  

Národné inštitucionálne mechanizmy

Tlačiť
(National machinery )

Národné inštitucionálne mechanizmy sú spravidla súborom inštitúcií a orgánov, zriadených pre podporu rozvoja žien, uplatňovania ľudských práv žien, problematiky žien, ako aj rovnosti príležitostí žien a mužov.

Národná mašinéria funguje vo svete na rôznych úrovniach správy – miestnej, regionálnej, národnej, medzinárodnej. Úspech mašinérie závisí od podpory spoločnosti. Ženské hnutie býva hlavným zdrojom podpory národných mašinérií, ale podporu poskytujú aj ženy v politických stranách a všeobecne ženy vo vedúcich pozíciách, ženské mimovládne organizácie, výskumní pracovníci a pracovníčky v oblasti problematiky žien a rodov a ďalší odborníci a odborníčky v tejto oblasti, napríklad aj v médiách. Spolupráca týchto zložiek výrazne prispieva k sile a akceptácii národnej mašinérie. Formy národnej mašinérie sú v rôznych krajinách rôzne. Niektoré krajiny majú ministrov či ministerky pre rovnoprávnosť rodov, inde sú to odbory, sekcie alebo osobitné jednotky v štruktúre niektorého ministerstva, prevažne ministerstva práce a sociálnych vecí. Podobne fungujú komisie, rady, výbory, ale aj samostatné úrady, agentúry, hovorkyne či hovorcovia rodovej rovnosti, často nezávislé od vlády.

Tvorba národných inštitucionálnych mechanizmov na presadzovanie rodovej rovnosti naráža na Slovensku na značné problémy. Niektoré prvky takéhoto mechanizmu sa síce vytvorili, nemali však zväčša dlhú životnosť a dostatok kompetencií. Výmena vlády spravidla priniesla pokus o reštrukturalizáciu zodpovednosti, čo obyčajne znamenalo oslabenie, a nie posilnenie inštitúcií.
V roku 1991 bol zriadený Vládny výbor pre ženu a rodinu, pôsobil však iba 2 roky a po jeho zrušení až do roku 1999 chýbala akákoľvek inštitúcia. Štruktúry na ochranu a podporu rodovej rovnosti sa začali tvoriť až 4 roky po Pekinskej konferencii o ženách. V roku 1999 bol na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vytvorený Odbor rovnosti príležitostí, medzi ktorého hlavné úlohy patrilo „gestorstvo a legislatívna iniciatívna činnosť v oblasti rovnosti príležitostí, ako aj monitoring dopadu prijatých opatrení“. Od roku 2002 bola k pôvodnému odboru pričlenená celá agenda antidiskriminácie a jeho názov sa zmenil na Odbor rovnosti príležitostí a antidiskriminácie. V roku 2005 sa však agenda rodovej rovnosti zlúčila s rodinnou politikou a odbor sa premenoval na Odbor rodinnej a rodovej politiky. Nech sa už inštitúcia nazývala akokoľvek, nikdy nemala status porovnateľný s podpornými inštitúciami v starších krajinách EÚ. K slabým stránkam patrí začlenenie tohto orgánu do jedného ministerstva, navyše politicky slabého, jeho poradný status, kapacitná poddimenzovanosť, absencia skutočných právomocí a absencia regionálnych štruktúr. 
V roku 1999 vznikla aj Parlamentná komisia žien (pri Výbore NR SR pre ľudské práva a menšiny). Jej pôsobenie však bolo málo účinné. Po voľbách 2002 sa objavila snaha založiť pre ženskú agendu samostatný parlamentný výbor, ale toto úsilie neuspelo. Napokon v roku 2003 vznikla opäť iba Komisia pre rovnosť príležitostí a problematiku žien pri Výbore pre ľudské práva, menšiny a problematiku žien, ktorá mala rovnaký status ako tá predchádzajúca – bol len poradným a odporúčacím orgánom príslušného výboru.
V rokoch 1996-2002 pôsobil na Slovensku Koordinačný výbor pre problematiku žien (KVPŽ). Pôvodný štatút ho definoval ako „poradný, koordinačný a iniciatívny orgán vlády na presadzovanie záujmov a potrieb žien v spoločnosti“. V roku 1999 sa predefinoval na „orgán vlády SR pre problematiku žien a otázky rovnakých príležitostí žien a mužov vo všetkých oblastiach verejného a rodinného života“. Zmenilo sa aj jeho zloženie a vedenie: boli v ňom zástupcovia NR SR, rezortov, hodnotovo rôznych ženských MVO, výskumných inštitúcií, ale aj cirkví; predsedal mu minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Výbor zasadal najmenej dvakrát za rok a jeho expertné skupiny častejšie. V roku 2001 bol transformovaný na „medzirezortný expertný poradný orgán ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR“ (už nie vlády) a po parlamentných voľbách 2002 sa už jeho činnosť neobnovila. Aj počas jeho existencie sa v jeho činnosti vyskytovali závažné problémy, ktoré obmedzovali účinnosť jeho fungovania.
Okrem odboru v rámci jedného ministerstva a slabej parlamentnej komisie v súčasnosti iné inštitúcie v rámci oficiálnych štruktúr neexistujú. Nevyšiel ani pokus o vytvorenie novej inštitúcie: v roku 2006 vláda zamietla návrh na zriadenie Rady vlády pre rodovú rovnosť, pričom zamietavé stanovisko dalo aj MPSVR SR – rezort s kompetenčnou zodpovednosťou za agendu. Inštitucionálne zabezpečenie rodovej agendy je na Slovensku stále nedostatočné.
JF, ZV, red.



Zdroje:
Filadelfiová, J.: O ženách, moci a politike: úvahy, fakty, súvislosti. In: Cviková, J. – Juráňová, J. (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. Aspekt, Bratislava 2002.
Vranová, Z.: Otázky inštitucionálneho zabezpečenia problematiky rovnoprávnosti žien a mužov v rokoch 2002-2006 v SR. Materiál vypracovaný v rámci projektu MATRA, Bratislava 2002.
Gender mainstreaming, Conceptual framework, metodology and presentation of good practice. Council of Europe Publishing, december 1998.


Naposledy upravené:
14. júna 2006

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (0)

 

Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i