Glosár rodovej terminológie
Všetky   A   B   C   D   E   F   G   H   I   J   K   L   M   N   O   P   Q   R   S   Š   T   V   Z   Ž  

Národný inštitucionálny mechanizmus

Tlačiť
(National machinery; Institutional mechanisms for gender equality )

Inštitúcia alebo orgán, ktoré sú zriadené pre podporu problematiky týkajúcej sa najmä žien, uplatňovania ľudských práv žien a rodovej rovnosti.



V užšom význame je to ústredný orgán koordinujúci politiku rodovej rovnosti štátu, ktorého hlavnou úlohou je podporovať vládne aktivity v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých oblastiach politiky. V širšom význame je to súbor uvedených inštitúcií a orgánov spolu s príslušnou legislatívou. Potrebu národného inštitucionálneho mechanizmu zdôraznila predovšetkým Pekinská akčná platforma, jeho existenciu však vyžadujú aj európske politiky rodovej rovnosti.

Pre dobré fungovanie národného inštitucionálneho mechanizmu je nevyhnutné jeho umiestnenie na čo najvyššej úrovni, účasť mimovládnych organizácií na jeho fungovaní, dostatočné finančné a organizačné zdroje a skutočná možnosť ovplyvniť smerovanie vládnych politík. Na zhodnotenie kvality národných inštitucionálnych mechanizmov a ich rozvoja v štátoch Európskej únie vyvinul Európsky inštitút pre rodovú rovnosť súbor indikátorov. Sleduje sa v nich postavenie vládneho orgánu zodpovedného za presadzovanie rodovej rovnosti, jeho personálne zabezpečenie, personálne zabezpečenie ďalších štátnych orgánov aktívnych v presadzovaní rodovej rovnosti, uplatňovanie rodového hľadiska (gender mainstreaming) a tvorba a zverejňovanie rodových štatistík.

Tvorba národného inštitucionálneho mechanizmu na presadzovanie rodovej rovnosti dlhodobo naráža na Slovensku na značné problémy. V roku 1991 bol zriadený Vládny výbor pre ženu a rodinu, pôsobil však iba 2 roky. Štruktúry na ochranu a podporu rodovej rovnosti sa začali tvoriť až po Pekinskej konferencii o ženách. V rokoch 1996 – 2002 pôsobil na Slovensku Koordinačný výbor pre problematiku žien (KVPŽ). Pôvodný štatút ho definoval ako „poradný, koordinačný a iniciatívny orgán vlády na presadzovanie záujmov a potrieb žien v spoločnosti“. V roku 1999 sa predefinoval na „orgán vlády SR pre problematiku žien a otázky rovnakých príležitostí žien a mužov vo všetkých oblastiach verejného a rodinného života“. Zmenilo sa aj jeho zloženie a vedenie: boli v ňom zástupcovia NR SR, rezortov, hodnotovo rôznych ženských MVO, výskumných inštitúcií a cirkví; predsedal mu minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Výbor zasadal najmenej dvakrát za rok a jeho expertné skupiny častejšie. V roku 2001 bol transformovaný na „medzirezortný expertný poradný orgán ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR“ (už nie vlády) a po parlamentných voľbách 2002 sa už jeho činnosť neobnovila. Aj počas existencie sa v jeho činnosti vyskytovali závažné problémy, ktoré obmedzovali účinnosť jeho fungovania.

V roku 1999 bol na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vytvorený odbor rovnosti príležitostí, medzi ktorého hlavné úlohy patrilo „gestorstvo a legislatívna iniciatívna činnosť v oblasti rovnosti príležitostí, ako aj monitoring dopadu prijatých opatrení“. Od roku 2002 bola k pôvodnému odboru pričlenená celá agenda antidiskriminácie a jeho názov sa zmenil na odbor rovnosti príležitostí a antidiskriminácie. V roku 2005 sa však agenda rodovej rovnosti zlúčila s rodinnou politikou a odbor sa premenoval na odbor rodinnej a rodovej politiky. Od roku 2007 odbor pôsobí pod názvom odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, zaoberá sa tvorbou štátnej politiky v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí a spracúva strategické a koncepčné materiály súvisiace s rodovou rovnosťou a rovnosťou príležitostí, vrátane problematiky násilia páchaného na ženách. Jeho agenda sa nesústredí výlučne na rodovú rovnosť, ale pokrýva široké pole antidiskriminácie. Ak hovoríme o národnom inštitucionálnom mechanizme na Slovensku v užšom zmysle, je ním práve odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVR SR.

Dôležitým prvkom inštitucionálneho zabezpečenia rodovej rovnosti na Slovensku je Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá vznikla v roku 2011. Jej súčasťou sú Výbor pre rodovú rovnosťVýbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb.

JF, ZV, ĽK



Zdroje:

Effectiveness of institutional mechanisms for the advancement of gender equality. Review of the implementation of the Beijing Platform for Action in the EU Member States. European Institute for Gender Equality, Vilnius 2014.

Filadelfiová, Jarmila: O ženách, moci a politike: úvahy, fakty, súvislosti. In: Cviková, Jana – Juráňová, Jana (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. Aspekt, Bratislava 2002.

Gender mainstreaming, Conceptual framework, metodology and presentation of good practice. Council of Europe Publishing, december 1998. 

Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava 2012.

Vranová, Zuzana: Otázky inštitucionálneho zabezpečenia problematiky rovnoprávnosti žien a mužov v rokoch 2002-2006 v SR. Materiál vypracovaný v rámci projektu MATRA, Bratislava 2002.



Naposledy upravené:
12. septembra 2017

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (0)

 

Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i