Glosár rodovej terminológie
Všetky   A   B   C   D   E   F   G   H   I   J   K   L   M   N   O   P   Q   R   S   Š   T   V   Z   Ž  

Rodová rovnosť / nerovnosť

Tlačiť
(Gender equality / unequality)

Spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, čo môže znamenať tak rovnaké zaobchádzanie, ako aj zaobchádzanie, ktoré je rozdielne, ale je ekvivalentné z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sa uznávajú, hodnotia, berú do úvahy a podporujú rovnako.

Rovnosť patrí k tzv. normatívnym pojmom, založeným na hodnotách a ideáloch. Vo svojej najzákladnejšej forme sa rovnosť vzťahuje k rovnakej hodnote. Je to morálny princíp, ktorý sa odvodzuje od všeobecnej ľudskosti bez ohľadu na rod, etnickú príslušnosť, sociálnu triedu, sexuálnu orientáciu alebo iné charakteristiky. V minimalistickej forme princíp rovnakej hodnoty znamená rovnaké zaobchádzanie pred zákonom, čo je zaobchádzanie bez zaujatosti; nazýva sa formálna rovnosť. „Silná“ verzia princípu rovnakej hodnoty sa nazýva sociálna rovnosť, rovnosť postavenia alebo rovnosť zreteľa a znamená uznanie základnej rovnosti každej ľudskej bytosti v sociálnych vzťahoch, je teda v protiklade k sociálnej hierarchii a privilégiám.
Kritika chápania rovnosti ako rovnakej hodnoty viedla k podstatnejšej, distribučnej forme rovnosti, ktorá sa týka prístupu k materiálnym zdrojom. Princíp distribučnej rovnosti má dôsledky pre celý rad sociálnych politík, ktoré súvisia s rozdeľovaním dávok a služieb medzi rôzne skupiny a jednotlivcov.
Existujú dva prístupy, ktoré sa bežne nazývajú rovnosť príležitostí a rovnosť výsledkov.
Rovnosť príležitostí je princíp, podľa ktorého má mať každý/každá rovnakú príležitosť uplatniť sa, bez ohľadu na také faktory, ako je etnická príslušnosť, rod alebo sociálna trieda. Mieru uplatnenia a úspešnosti každého jednotlivca by mali určovať schopnosti a úsilie, nie sociálne zázemie. Princíp sa často ilustruje použitím metafory o „rovnakom hracom poli“. Kľúčovým politickým nástrojom podpory rovnosti príležitostí v tomto širokom zmysle je vzdelanie. To znamená, že rozhodovacia a exekutívna moc má povinnosť presadzovať rovnosť príležitosti prostredníctvom vzdelania a zamestnania. Kritika tohto chápania uvádza, že aj keby bol tento prístup úspešný, vedie k meritokracii (vláde elity). V dnešnej globálnej ekonomike máme do činenia so spoločnosťou typu „víťazi berú všetko“, kde môže menšina s vysoko hodnotenými nadaniami a schopnosťami dosahovať najvyššiu „úspešnosť“. Iné poňatie charakterizuje rovnosť príležitostí ako rovnakú príležitosť stať sa nerovnakým, čo potom legitimizuje vznikajúcu nerovnosť a privilégiá. Znamená to napríklad aj nadväzovanie na privilégiá, ktoré získali rodičia, čo následne podkopáva samotný princíp rovnosti príležitostí.
Rovnosť výsledkov je radikálnejší prístup k rovnosti. Presúva pozornosť od východiskovej pozície ku konečným výsledkom, od príležitostí k odmene. V najextrémnejšej forme by mal znamenať, že každý skončí s rovnakou úrovňou zdrojov alebo prinajmenšom so spravodlivou úrovňou zdrojov, ktorá odráža rozdielnu úroveň potrieb.
V realite málokto obhajuje rovnosť výsledkov v takomto absolútnom význame. Egalitarizmus spravidla obhajuje väčšiu rovnosť v rozdeľovaní zdrojov, než aká aktuálne existuje vo vysoko nerovnej spoločnosti, a poskytuje argumenty pre politiku redistribúcie. Voči kritike sa obhajuje tým, že tieto nerovnosti potláčajú ľudskú dôstojnosť, potenciál a rozvoj.
Vo feministickom prístupe je základným cieľom rovnosť žien a mužov. Vychádza z toho, že ženy majú rovnaké schopnosti ako muži, a teda obidve pohlavia majú mať prístup k rovnakým príležitostiam a aktivitám a majú sa hodnotiť rovnako. Od 19. storočia (i skôr) feminizmus obhajoval aj názor, že ženy a muži sú rozdielni a že schopnosti a vlastnosti žien by mali byť uznané za rovnako hodnotné ako vlastnosti mužov. Tieto dve tendencie sa dodnes navzájom dopĺňajú, sporia, prelínajú; aktuálne politické koncepcie vychádzajú z ich produktívnej konfrontácie a zväčša obsahujú prvky jedného i druhého prístupu.
JF, ZV


Zdroje:
Alcock, P. - Erskine, A. - May, M. (ed.): The Blackwell Dictionary of Social Policy. Blackwell Publishers Ltd, Oxford 2002, s. 85–88.
Code, L.: Encyclopedia of Feminist Theories. Routledge, Londýn - New York 2000.
Slovník gendrových pojmů. www.genderonline.cz


Naposledy upravené:
14. júna 2006

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (4)

 

Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i