Glosár rodovej terminológie
Všetky   A   B   C   D   E   F   G   H   I   J   K   L   M   N   O   P   Q   R   S   Š   T   V   Z   Ž  

Občianstvo

Tlačiť
(Citizenship)

Príslušnosť ku krajine; práva a zodpovednosť (povinnosti), ktoré vyplývajú z príslušnosti k spoločenstvu; rovnosť postavenia či statusov; ideál, ktorý môže byť meradlom pokroku (v súčasnosti najmä pre marginalizované skupiny a nové sociálne hnutia).

Vývoj teórie občianstva výrazne ovplyvnil feminizmus. Kým tradičné teórie občianstva zdôrazňovali pôsobenie občianstva na začlenenie, feministická kritika sa zamerala na skúmanie spôsobov, akými občianstvo pôsobí na vylúčenie. V republikánskej aj v liberálnej občianskej tradícii bolo občianstvo založené na vylúčení žien. Občianstvo sa ponímalo vo vzťahu k verejnej sfére, ktorá sa stotožňovala s mužmi. Keďže ženy boli stotožňované so súkromnou sférou, neboli považované za spôsobilé pre občianstvo. Ich práca v domácnosti umožňovala mužom ako občanom aktívnu participáciu na verejnej sfére. Dodnes nesú ženy hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o členov rodiny a za domáce práce.
Staršou občianskou tradíciou je republikánske občianstvo. Má pôvod v starom Grécku a reprezentovala ho prax spočívajúca v občianskej zodpovednosti či povinnosti (slobodných ľudí) participovať na politickom živote spoločenstva. V súčasnej politike sa však dáva väčší dôraz na iné formy občianskej zodpovednosti. Jednou z nich je napr. aktívne občianstvo prostredníctvom dobrovoľníctva. Dôraz na občiansku zodpovednosť (povinnosti) možno nájsť aj v niektorých nových sociálnych hnutiach. Napríklad hnutie zelených presadzuje ekologické občianstvo, ktoré uplatňuje zodpovednosť ľudských bytostí voči prostrediu, planéte a budúcim generáciám. Niektoré smery feminizmu chápu ako dôležitú občiansku zodpovednosť starostlivosť o deti.
V teórii T. H. Marshalla, z ktorej vychádzajú moderné koncepcie občianstva, sa občianstvo chápe ako status (postavenie), pričom dôraz sa kladie na práva. Marshall rozšíril tradičný liberálny pojem základných ľudských práv o sociálne práva, teda o aspekt občianstva, ktorý je základom sociálnej politiky. Rozlišuje občianske práva (sloboda pohybu, slova, myslenia a viery, právo vlastniť majetok a uzatvárať zmluvy, právo na spravodlivosť a pod.), politické práva (právo účasti na výkone politickej moci, právo voliť členov orgánu výkonnej moci a pod.) a sociálne práva (právo na sociálne zabezpečenie, právo na život zodpovedajúci štandardu v danej spoločnosti). Historický model formovania občianskych, politických a sociálnych práv, ktorý identifikoval T. H. Marshall, sa týkal mužov, nie žien. Ženy získavali svoje práva len postupne. Aj dnes majú často horší prístup napr. k sociálnym právam (poistné systémy niektorých európskych krajín sa odvíjajú od mužských zamestnaneckých modelov).
Tradičné chápanie občianstva ako vylučujúceho kritizovali aj iné marginalizované skupiny, odmietajúce svoje druhoradé občianske postavenie, napr. príslušníci inej rasy, handicapovaní ľudia alebo geji a lesby. Na preukázanie toho, že nepožívajú rovnaký status, využívajú ako meradlo občianstvo. Niektorí dokonca argumentujú potrebou prepracovať občianstvo samotné, aby lepšie reflektovalo ich konkrétne potreby a hľadiská. Odmietajú koncepciu občianstva, ktorá berie ako normu a štandard do úvahy len bielych, zdravých a heterosexuálnych mužov v produktívnom veku. Teória tzv. kritického občianstva sa pokúša redefinovať občianstvo tak, aby odhalila jeho vylučujúce dimenzie a nastolila skutočný univerzalizmus, ktorý zohľadňuje rozmanitosť a rozdielnosť.
Teória občianstva skúma aj procesy začlenenia a vylúčenia, vymedzené a regulované v rámci hraníc národných štátov. Táto "národno-štátno-hraničná" koncepcia je problematická jednak vo vzťahu k rastúcemu počtu žiadateľov o azyl a migrantov (ktorí sú na národnej úrovni "vylúčení"), jednak ďalšími faktormi, ktoré iniciuje nadnárodná perspektíva (napr. globalizácia a environmentalizmus). Stále väčší dôraz sa kladie na európske občianstvo, ktoré na základe statusu „občanov Únie“, vloženého do Maastrichtskej zmluvy, presadzuje EÚ.
JF


Zdroje:
Alcock, P. - Erskine, A. - May, M. (ed.): The Blackwell Dictionary of Social Policy. Blackwell Publishers Ltd., Oxford 2002, s. 35 – 37.
Filadelfiová, J.: O ženách, moci a politike: úvahy, fakty, súvislosti. In: Cviková, J. – Juráňová, J. (ed.): Hlasy žien. Aspekt, Bratislava 2002.
Abbott, P. - Wallace, C. (ed.): Gender, Power and Sexuality. Macmillan Academic and profesional LTD, Londýn 1991.
Rowbotham, Sh.: Women in Movement. Feminism and Social Action. Routledge, New York / Londýn 1992.


Naposledy upravené:
7. decembra 2004

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (0)

 

Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i