Glosár rodovej terminológie
Všetky   A   B   C   D   E   F   G   H   I   J   K   L   M   N   O   P   Q   R   S   Š   T   V   Z   Ž  

Kvóty

Tlačiť
(Quotas)

Stanovenie proporcie alebo podielu miest, pozícií alebo zdrojov, definovaných podľa určitých pravidiel alebo kritérií, ktoré má naplniť určitá špecifická skupina, alebo ktoré majú takejto špecifickej skupine pripadnúť.

Stanovenie kvót pre zastúpenie oboch pohlaví je dočasné opatrenie, podporná akcia pre dosiahnutie rodovej rovnováhy v spoločnosti, jedna z mnohých pozitívnych akcií na podporu rodovej rovnosti v politike, vzdelávaní či zamestnaní.
Cieľom zavedenia kvót je napraviť existujúcu rodovú nerovnosť, obyčajne vo vzťahu k rozhodovacím pozíciám alebo v prístupe k vzdelávaniu či povolaniu. Najčastejšie ide o stanovenie zastúpenia žien pri zostavovaní kandidačných listín pre voľby, ako aj účasti žien v orgánoch zákonodarnej a výkonnej moci.
Rozlišujú sa kvóty formálne a neformálne. Formálne kvóty (tvrdé alebo povinné) sú stanovené zákonom, napr. v zákone o voľbách alebo o politických stranách a pod. Neformálne kvóty (mäkké alebo odporúčané) si stanovujú jednotlivé subjekty alebo organizácie dobrovoľne, napr. zamestnávateľská organizácia si stanoví kvótu na zastúpenie žien vo vrcholovom manažmente, politické strany si samy stanovia kvótu na zastúpenie žien v straníckych orgánoch alebo na kandidačnej listine atď.
V mnohých krajinách Európy viedlo prijatie kvót k významnému nárastu počtu žien v rozhodovacích pozíciách (napr. Nemecko, Francúzsko). Výsledok „kvótovej“ politiky z hľadiska vyrovnanej participácie obidvoch pohlaví na rozhodovacích procesoch závisí do značnej miery aj od konkrétneho volebného systému, od spôsobu zostavovania kandidačnej listiny a ďalších pravidiel straníckeho života. Pri pomernom volebnom systéme s uzavretou kandidačnou listinou, keď nie sú možné preferenčné hlasy alebo zohrávajú iba minimálnu úlohu, rozhodujú o obsadení voliteľných miest a o výslednom poradí kandidátov politické strany. Vtedy je dôležité, aby boli ženy umiestnené na voliteľných miestach; účinný je „systém zipsu“(muži a ženy sa na kandidačnej listine pravidelne striedajú). Pri väčšinových volebných systémoch (napr. Dánsko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko) majú význam preferenčné hlasy, preto sú tam dôležité volebné kampane pre kandidujúce ženy. Mnohé volebné systémy sú kombinované a využívajú sa v nich aj kombinované opatrenia. Len kvóty samotné na zmenu zastúpenia žien nestačia. Dôležité sú aj aktivity zamerané na rodové scitlivenie verejnej mienky a oficiálnych aktérov, vytváranie predpokladov pre rodovú spravodlivosť v jednotlivých inštitúciách, ako aj v celej spoločnosti.

Na Slovensku, podobne ako v mnohých krajinách bývalého východného bloku, pred rokom 1989 existovala na účasť žien v parlamente formálna kvóta 30 %, lenže fyzická prítomnosť žien neznamenala ich reálnu účasť na prijímaní rozhodnutí. Väčšinou boli v pozícii tzv. „doplnkových členov“, ktorí spĺňali viacero kritérií zároveň (kvóty za vekovú štruktúru, vzdelanie či sociálne postavenie) a skutočné rozhodnutia robil ÚV KSS. V dôsledku týchto negatívnych skúseností zo socializmu sú dnešné postoje ku kvótam rozporné. Pri vznášaní požiadavky na zavedenie kvót v 90. rokoch sa verejná diskusia opakovane vyostrovala.
Vo Vyhodnotení Východiskovej správy SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1998) Výbor OSN Slovensku o. i. vyčítal práve pasivitu vládnych orgánov v súvislosti s postavením žien v politike. Výbor vyjadril znepokojenie nad nepochopením podstaty pozitívnej diskriminácie a odporučil Vláde SR prijať príslušné nástroje, t. j. vytvoriť časový harmonogram na dosiahnutie minimálne 30 % zastúpenia žien v politike (ustanovenia č. 74-76). Vláda SR začlenila do koncepcie rovnosti príležitostí žien a mužov aj odporúčanie č. 11 s termínom splnenia do konca roku 2001: „Podporiť modifikovanie zákona o politických stranách a zákona o voľbách tak, aby zabezpečili zastúpenie žien v politike a politických stranách, napríklad zavedením kvót a iných krátkodobých dočasných opatrení.“ Úloha nebola splnená. Odvtedy sa uskutočnili štyri pokusy o zavedenie formálnych kvót (tri poslanecké návrhy a jeden vládny návrh na zmenu zákona o voľbách), všetky však boli zamietnuté.
Postoje verejnosti k účasti žien v politike sa postupne menia, práve politika je vnímaná ako „oblasť najväčšej rodovej nerovnosti“. Prieskumy verejnej mienky zaznamenali, že 68 % žien a 48 % mužov považuje zastúpenie žien v politike za nedostatočné, zavedenie kvót by v roku 2002 podporilo 64 % žien a 52 % mužov (2 roky predtým to bolo iba 60 % žien a 37 % mužov) (IVO 2002).
JF



Zdroje:
Empirické údaje zo sociologického výskumu - jún 2002. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002.
Filadelfiová, J.: Rovnaká účasť a zastúpenie žien a mužov vo verejných funkciách. In: Kvapilová, E. – Porubänová, S. (ed.): Nerovné cesty k rovnosti. Pohľady na ľudské a občianske práva žien na Slovensku. MSŠR 2001, s. 29–62.
Filadelfiová, J.: Stratégie a postupy zvyšovania účasti žien v politickom a verejnom živote. In: Mozaika rodiny, MSŠR 2001.
Filadelfiová, J.: O ženách, moci a politike: úvahy, fakty, súvislosti. In: Cviková, J. - Juráňová, J. (ed.): Hlasy žien: Aspekty ženskej politiky. Aspekt, Bratislava 2002.
Filadelfiová, J. – Bútorová, Z. – Gyárfášová, O.: Ženy a muži v politike. In: Kollár, M. – Mesežnikov, G. (ed.): Slovensko 2002. Súhrnná správa o stave spoločnosti I. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002.
Filadelfiová, J. – Radičová, I. – Puliš, P.: Ženy v politike. Záverečná správa. MSŠR, MPSVR SR, S.P.A.C.E., Bratislava 2000.
Na ceste do Európskej únie. Sprievodkyňa nielen pre ženy.
Aspekt, Bratislava 2002.
Vyhodnotenie Východiskovej správy SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. OSN 1998.


Naposledy upravené:
14. júna 2006

Diskusia:

Zobraziť všetky príspevky (0)

 

Všetky práva vyhradené. Copyright © autorky/i